Zápas v Príbelciach hodnotím pozitívne len v tom, že sme ho odohrali do konca, nakoľko ešte dve hodiny pred začiatkom sme nevedeli, či sa zídeme aspoň jedenásti. Nakoniec vycestovalo dvanásť hráčov – dvaja brankári, jeden dorastenec, traja nedoliečení hráči, tréner a vedúci mužstva. Výsledok zodpovedá dianiu na ihrisku, väčšinu zápasu sme boli bez lopty. Polčasový výsledok bol pre nás prijateľný, a tak sme si povedali, že sa ešte pokúsime zabojovať.
Ako nám dochádzali sily, inkasovali sme góly v druhom polčase, aj keď si myslím, že dva boli veľmi lacné. Každý, kto zápas odohral, si zaslúži pochvalu a nemá sa za čo hanbiť. Vekový priemer mužstva na ihrisku bol cca 22 rokov. Bol by aj nižší, keby som nehral ja (smiech). Hanbiť sa naopak môžu tí hráči, ktorí mohli aspoň prísť na zápas, no uprednostnili svoje osobné záujmy. Boli aj objektívne príčiny neúčasti, ktoré sú pochopiteľné.
Ak som aspoň malou mierou mužstvu pomohol, tak ma to teší, ale to musia zhodnotiť ostatní. Po tomto zápase si musia hráči uvedomiť, či naozaj chcú hrať futbal za MFK Detva. Ak áno, musia prehodnotiť svoj prístup v prvom rade v tréningovom procese, ale aj v zápasoch. Musia si začať veriť, robiť veci, ktoré ovládajú a v ktorých sú silní. Už nie je čas na výhovorky. Ďalšie stratené body si už nemôžeme dovoliť, pretože jarná časť bude náročná.
FOTO: Peter Košút (archív)
