Pod Poľanou vyrástli nielen šikovní hokejisti, ale aj hokejistky. Dôkazom toho je aj Radka Trebuľová, s ktorou sme sa porozprávali o jej hokejovej kariére.
„Môj otec bol tréner, takže v našej domácnosti sa slovo hokej dosť skloňovalo. Aj keď som hrávala od štyroch rokov tenis, tak v deviatich rokoch som chcela vyskúšať, aké je to korčuľovať na ľade a mať na sebe výstroj. Zapáčilo sa mi to tak, že som vymenila raketu za hokejku. Moje prvé korčule som mala tuším len požičané alebo kúpené z bazáru. A hokejku si pamätám doteraz. Bola to spílená červená jofa po mojom otcovi. Doteraz ju mám doma (úsmev),” takto spomína na svoje hokejové začiatky Radka Trebuľová.
Každý hráč, ktorý niečím vynikal bol pre rodáčku z Hriňovej športovým vzorom. Keby však mala povedať jedno meno, tak zo zahraničných hráčov je to Sidney Crosby a zo slovenských Pavol Demitra. NHL už veľmi nesleduje, no keď ju sledovala, jej favoritom bolo Chicago Blackhawks.
Talentovaná hokejistka zaspomínala aj na seniorský reprezentačný debut. „V seniorskej reprezentácii som debutovala, keď som mala 16 rokov. Boli to prípravné zápasy so Švajčiarskom. Pamätám si, že Švajčiarky nastúpili s dvoma päťkami zo Zimných olympijských hier v Soči. Takže u mňa a aj mojich spoluhráčok tam bol zdravý rešpekt a nervozita. Na ženský hokej tam bolo aj dosť divákov. Čo tiež u nás zohrávalo nervozitu, keďže väčšina dievčat také niečo nezažila, nakoľko hrávali zápasy na prázdnom štadióne. Ale po prvom vhadzovaní nervozita opadla a prestali sme myslieť s kým a proti akým hráčkam hráme. A začali sme hrať svoju hru. Dokonca sa nám podarilo aj vyhrať, čo si myslím, že bol šok aj pre švajčiarsky tím, pretože sme mali mladí a neskúsení tím.”
Za najväčšie hokejové úspechy považuje Radka dve bronzové medaily z juniorských Majstrovstiev sveta a zlatú medailu zo seniorských Majstrovstiev sveta v Pekingu. A samozrejme aj to, že som sa dokázala presadiť a zahrať si vo švédskom tíme Björklöven.
Ako hráčka ŠKP Bratislava zažila 23 – ročná hokejová útočníčka na vlastnej koži niekoľko zápasov bratislavského derby. „Dievčatá ŠKP Bratislava hrávali popri EWHL aj chlapčenskú kadetskú ligu. Hokejové derby v Bratislave bolo veľmi ťažké a tvrdé. Väčšina chalanov nevedela prekusnúť, že dievča môže hrať lepšie ako chlapec, tak nám to dávali trochu tvrdšie najavo. Pre mňa boli najťažšie zápasy kadetskej ligy derby zápasy proti Slovanu Bratislava, HOBA Bratislava, Lamaču či Hamuliakovu. V každom prípade nám to vždy dalo veľa a vedeli sme, kde máme nedostatky a na čom máme popracovať.”
„Až kým som ráno nepristála na letisku, tak som si ani poriadne neuvedomovala, že odchádzam tak ďaleko od domova (úsmev), Na jednej strane som sa tešila, že idem do klubu, kde je iný hokej ako na Slovensku, ale na druhej strane som sa bála, že aké budú spoluhráčky a tréner. Mala som aspoň výhodu, že som tam nešla sama. Išla so mnou ešte spoluhráčka Andrea Lettrichová. S aklimatizáciou nám pomohol manažér klubu, ktorý sa o nás od samého začiatku staral a pomáhal nám som všetkým, čo sme potrebovali. Spoluhráčky nás zobrali hneď medzi seba, ako keby sme sa už poznali. Takže na život vo Švédsku sme si zvykli veľmi ľahko a rýchlo,” týmito slovami okomentovala príchod do Švédska a udomácnenie sa v klube odchovankyňa zvolenského hokeja.
Slovenská hokejová reprezentantka tiež porovnala výchovu hokejistiek vo Švédsku a na Slovensku. „Na Slovensku sa veľmi málo venuje výchove hokejistiek. Teda aspoň sa venovalo. Teraz je to už o čosi lepšie, čo sledujem. Ale za mojich mladých čias niečo také nebolo. Veľmi málo trénerov prijalo dievča do chlapčenského tímu bez toho, aby ju hneď odpísal a dal jej najavo, že hokej nie je pre dievčatá. Že keď chce hrať hokej, nech ide do ženského seniorského tímu. Vo Švédsku tréneri nerobia žiadne rozdiely a nemajú problém s tým, že im hrá dievča medzi chlapcami.”
Účastníčka dvoch svetových šampionátov do 18 rokov sa vyjadrila aj k budúcnosti slovenského ženského hokeja. „Myslím si, že keď bude viacej dievčat hrávať hokej, tak bude aj z čoho vybrať a bude hlavne väčšia konkurencia. Bude ich to nútiť sa stále zlepšovať, aby sa dostali ďalej. A samozrejme veľa zápasov, aby zbierali skúsenosti už do mlada.”
EWHL (Elite Women’s Hockey League) môže určite podľa Radky pomôcť rozvoju ženského hokeja, pretože je to najlepšia súťaž pre dievčatá, ktoré hrajú na Slovensku. Slovenské tímy sa totiž v nej stretávajú sa s lepšími tímami a hráčkami, ktoré prichádzajú aj zo zámoria.
V súčasnosti je hokejistka spod Poľany na materskej dovolenke, no hokejovej kariére nepovedala ešte zbohom. „Momentálne sa plne venujem svoje dcére, ale mám nejaké resty od pôrodu, takže keď mi to zdravie dovolí, pracujem na sebe. Keby prišla nejaká ponuka a mala by som viacej času, tak určite by som sa k hokeju vrátila. Ale už to nebude samozrejme ako predtým, keďže mám rodinu.”
