Prinášame vám rozhovor s predsedom Komisie mládeže ObFZ Zvolen Vladimírom Remeselníkom.
Ako dlho ste predsedom komisie mládeže oblastného a krajského futbalového zväzu?
Predsedom komisie mládeže ObFZ Zvolen som viac ako 6 rokov. A v rámci Stredoslovenského futbalového zväzu som bol predsedom skoro 4 roky. Členom komisie mládeže som 10 rokov. Tie počty členov jednej a druhej komisie sú rôzne.
Čo všetko má komisia mládeže na starosti?
Komisie mládeže si zriaďujú výkonný výbor, schvaľujú a vytvárajú komisie, ktoré sú potrebné pre ich činnosť. Komisia mládeže (KM) je spolu so Športovou – technickou komisiou (ŠTK) v podstate to najdôležitejšou. Gro práce je v riadení činnosti jednotlivých súťaží, či už dorastu, žiakov alebo dospelých. Čiže jej hlavnou činnosťou je organizovať, riadiť a dohliadať na to, aby boli dodržiavané všetky futbalové normy. V prípade, že je nutné robiť zmeny alebo úpravy, tak ich schvaľuje. Systém je daný jednak Rokovacím poriadkom a jednak Súťažným poriadkom SFZ. Je tu rozpis súťaží v rámci SsFZ a ObFZ Zvolen, ktorý napomáha jednak klubom, ale aj týmto komisiám. Takže to je jej hlavnou činnosťou.
V čom sa vlastne tieto dve komisie odlišujú?
Jednak je to o počte súťaží mládeže. Teraz to zoberiem z pozície predsedu KM ObFZ Zvolen. Riadim 3-člennú komisiu. V ObFZ Zvolen máme zástupcu z juhu, zástupcu zo severu a tretím som ja z Podpoľania. Pričom v rámci kraja sú v nej zástupcovia severu a zástupcovia juhu. Ale hlavný rozdiel je v riadení 13 mládežníckych súťaží v rámci ObFZ.
V rámci krajských mládežníckych súťaží riadi komisia spolu 196 mládežníckych mužstiev. Takže si viete predstaviť, že koľko je to týždenne zápasov, ktoré treba riešiť. Z tých 196, pre vašu informáciu, alebo pre informáciu ostatných je 78 v súčasnosti (bolo 79, 1 sa však odhlásil) dorastencov a 118 je žiakov. Sú to súťaže: III. liga dorastu U19-U17 dvojičková, IV. liga U19 Sever – Juh a V. liga U19 skupina A, B, C, pričom A-B je Sever, C je Juh. Žiaci majú II. ligu U15/U13 skupinu Sever a Juh a III. ligu skupinu A, B a C.
Čiže je to xx zápasov a xx problémov, čo máme v kompetencii, ktoré treba riešiť. Tak asi tým hlavným rozdielom je objem práce. Komisia zasadá pravidelne na týždennej báze. Ak sa nestretneme osobne, tak je to diskusia cez maily, telefón alebo nejako online. Naozaj musíme riešiť aj niektoré kuriózne veci, Napríklad. stane sa, že sa v sobotu o desiatej hrať sa má zápas a v piatok večer o deviatej mi volá, že nemôžu nastúpiť, lebo… Nebudem definovať. Je rôzne.
No a teraz musíte riešiť súpera a rozhodcov. Takže to sú veci, ktoré zaberú čas, ale dajú sa zvládnuť. Som človek, ktorý má rád zmenu, aktívne práce a aktívne riešenie. Takže toto je moje. Ešte sa vrátim ku komisiám. Potom má komisia ešte svojich IS pracovníkov, resp. aktívnych členov KM, ktorých výsledkom práce je report zo súťaží.
Z každého kola robíme report. To je každý jeden zápas, každé jedno stretnutie a každý jeden zápis, ktorý je v IS sa prejde, skontroluje sa, či spĺňa tie veci, ktoré treba a či sú tam formálne alebo nejaké záležitosti, ktoré treba riešiť aj inou cestou ako je spoluprácou s Disciplinárnou komisiou alebo s Komisiou rozhodcov. A v týchto reportoch vlastne sledujeme neodohraté stretnutia, dohraté stretnutia, kontumácie, štart hráčov v treste, žlté karty a neskoré začiatky. Dôležitou oblasťou je zdravotná služba, ku ktorej kluby pristupujú dosť benevolentne. Nielen zdravie hráčov, ale aj všetkých je veľmi dôležité a podceňuje sa to. Jednoducho sa to podceňuje. Ak je problém, potom sa už naháňajú niektoré veci.
Takisto je potrebné sledovať a riešiť štart bez registračných preukazov. V súčasnosti je toto už menej problémová vec, pretože systém nám toto vie riešiť, ale aj tento rok sa v rámci súťaží stredokraja v kategórii U13 stalo, že nám nastúpili a hrali žiaci bez registračných preukazov, čiže bez toho, aby boli registrovaní. Bohužiaľ. Takže je tam dosť takých vecí, ktoré sa musia takýmto spôsobom prejsť a tie reporty sú veľmi zaujímavé.
S akými problémami sa musel oblastný a krajský mládežnícky vysporiadať, odkedy pôsobíte v jeho zväzových štruktúrach?
Jednak, že niektoré kluby sa nevenujú, tak ako by mali prípravám zápasu a prípravám žiakov. Ale to je myslím si, že vec, ktorá je riešiteľná na úrovni spolupráci inštitúcií, ktoré ich riadia, čiže komisií, klubov a vedenia klubov. Ale ja si myslím, že tu je ďalšia vec, ktorú treba pozerať a vnímať. Treba sa nám zamyslieť nad niektorými vecami, ktoré sú už takého dlhodobejšieho charakteru. Niečo som už tam začal. Nenapĺňame všetky súťaže alebo nevieme naplniť všetky súťaže. I keď všeobecne sa hovorí, že nie sú deti. Ja skôr hovorím, že deti sú, ale nemáme ľudí, ktorí sa tomu venujú. V kluboch sa tomu nedáva taký dôraz, čo je veľká chyba. Nevenuje sa práci s mládežou. Hlavne musím povedať, že je to na južnej časti tohto nášho zväzu.
V rámci oblastného futbalového zväzu to vidieť jednoznačne, ktoré kluby sa mládeži venujú a ktoré berú ako povinnosť mať mládež. Tam sa treba pozrieť veľmi dobre. Môžem povedať aj niektoré kluby, ktoré sú v rámci oblasti naozaj zaujímavé a niektoré sa len vezú, lebo musia. Takým príkladom veľkej práce s mládežou je Senohrad, ktorý je maličkou dedinkou, ktorá má dlhodobo veľa detí, ale venujú sa tomu od vlastných žiakov. Zbierajú alebo spolupracujú s okolitými obcami a napĺňajú súťaže. Jednak oblastné a teraz, musím povedať, že už druhý rok, resp. tretí teraz začali aktívne a celkom na dobrej úrovni v rámci SsFZ, kde hrajú s 13 – 15 – ročnými žiakmi III. ligu skupinu C. Takže je tam stále nejaký progres . Dorast je veľmi háklivá oblasť, ktorú treba riešiť. Ale tu slovo riešiť znamená, ja to nazvem a otvorene poviem, aby sa prebrali kluby, lebo v kluboch sa nerobí s týmito deťmi alebo mladými. Musím povedať, že sme si tým prešli aj v rámci stredokraja Sever – Juh. Robíme tam stretnutia s klubmi. Aj teraz túto jeseň sme mali. Aj problémovom období korony sme sa dokázali stretnúť s klubmi na severe v Žiline, v Bánovej, v Černovej a takto sme si to prešli. A naozaj vidíme pri tej diskusii, že kto robí s tými klubmi, kto sa im venuje, kde majú trénerov, ktorí sa deťom chcú venovať, kde majú trénerov, ktorí to robia len za peniaze a kde majú trénerov, ktorí sú len tréneri na papieri a nemajú o tom ani šajnu, resp. sa tomu nevenujú, tak ako by mali. Takže tam sú tie veci, ktoré treba riešiť a ktoré by mali mať nejakú budúcnosť.
Všetky tieto aktivity, resp. toto čo som hovoril sa postupne rieši a posúva sa ďalej. Na poslednom stretnutí s pánom prezidentom SFZ Kováčikom, ktorý bol koncom septembra na stretnutí s predsedami oblastných futbalových zväzov v Sielnici sa nastolila táto tému. SsFZ chce vytvoriť podmienky, aby naozaj tréneri pri mládeži boli nejakým spôsobom ohodnotení alebo aby sa nejakým spôsobom dostali do nejakého rebríčka hodnoty a aby to robili za nejakú, i keď malú ale odmenu, ktorú by zväz podporil. Lebo tým, ak podporíme túto oblasť, tak podporíme aj mládež a tým aj dospelých, lebo ak nebudeme mať dorast, tak za chvíľu kluby v obciach a v malých mestách nebudú mať s kým hrať. Slovo s čím by tu patrilo, lebo s čím je síce slovo, ktoré by nepatrilo na ľudí, ale naozaj to bude tak. Pred pár rokmi, keď som nastupoval do funkcie, tak som na stretnutiach s klubmi toto predniesol a hovoril, aby si to kluby uvedomili. Lebo, ak nebudú mať dorast, tak nebudú mať ani hráčov. Pred niekoľkými rokmi mi jeden z klubov hovorí, no veď si ich kúpime. Vidieť to aj teraz, že ako sa dajú kúpiť a čo sa dá kúpiť. A kto má peniaze a kto nemá peniaze. Vieme ako to je, keď staviame v klube na tom, že máme hráčov, ktorí sú platení. Ale to je otázka na dlhšiu debatu, resp. na riešenie do budúcna.
Mnoho ľudí tvrdí, že komisia mládeže je tou najdôležitejšou. Viete toto tvrdenie odôvodniť?
Tak v podstate to odôvodnenie bolo už súčasťou tých predošlých odpovedí, ktoré som vám dal. Je rozdiel dennodenne, resp. z týždňa na týždeň riešiť problémy so súťažami. Slovo problém neznamená problém vždy ten negatívny, ale môže byť aj pozitívny. Asi každý z nás kto mal deti, má deti, či vyrastajú pri ňom nejaké deti, tak vie, že aký je rozdiel vychovávať a robiť s deťmi, a aké je robiť dospelými. Tak asi to je ten základ.
Čo Vás najviac na Vašej práci napĺňa ste vlastne už zodpovedali…
Je tá dennodenná rôznorodosť a zamýšľanie sa, čo bude zajtra, čo bude napozajtra alebo ako to riešiť, kedy riešiť, s kým riešiť a komu pomôcť …
Ktoré kluby by ste v práci s mládežou vyzdvihli?
V rámci nášho ObFZ tak je to ako som spomínal jednoznačne TJ Družstevník Senohrad. Hneď prvý rok v rámci môjho pôsobenia som vyhodnotil účinkovanie klubov v mládežníckych súťažiach a odovzdal Pohár predsedu Komisie mládeže ObFZ pre najlepší klub v rámci ročníka. A práve Senohrad bol ten, ktorý bol prvý a získal ho. Dlhodobo je na tej špičke.
Ak by sme chceli pozrieť ďalšie, tak dobrú prácu robia Dudince. TJ Slovan Dudince odvádza kvalitnú prácu s mládežou. Vidieť to aj z toho, že jeho družstvá sú vo vyšších súťažiach. V krajských sú dorastenci, žiaci U13 a U15. Z tých menších futbalových klubov by som ešte v rámci ObFZ Zvolen vyzdvihol OŠK Stožok. Stožok sa vzchopil po pár rokoch nečinnosti, resp. po problémoch s mládežou. Má teraz vynikajúce výsledky v nižších kategóriách MO U11 Zvolen a MO U13 Zvolen. Čiže pracuje s mládežou už niekoľko rokov a vidieť to, že títo hráči postupujú od najnižších kategórií.
Chcel by pochválil aj ďalšie futbalové kluby a to Kriváň s Oranjes Zvolen. Oranjes Zvolen je nový futbalový klub venujúci sa výlučne mládeži. To je veľké plus pre región Zvolen a ja si myslím, že aj to je jeden zo spôsobov. Kriváň roky tiež patrí medzi tie dobré kluby pracujúce s mládežou. Kde jeden rok bol tiež držiteľom pohára. V súčasnosti je to už trošku bledšie, lebo jednak vypadli tréneri. Jednak deti, s ktorými sa pracovalo od najmenších kategórií, tak sa rozpŕchli a hrajú vo Zvolene, Banskej Bystrici alebo Detve.
V rámci kraja vyberiem len pár, ktoré sme teraz sme mali v rámci minuloročného hodnotenia. Nehovorím že najlepšie, lebo najlepší sú niekde inde, ale tie sme podporili aj finančnou odmenou. A medzi ne teda patrí z tejto oblasti Hnúšťa, potom je tam Veľký Krtíš, Revúca, Brusno, Jesenské, Fiľakovo. Zo severu je tam Ľubochňa, Liptovská Ondrášová, Dlhá nad Oravou, Liesek, Stará Bystrica, Oravská Jasenica, Zuberec, Čierne a Makov. Tieto kluby boli aj podporené finančnou čiastkou 500 EUR na činnosť a aktivitu mládeže. Vyložene pre nákup, resp. riešenie a účely pre mládež. No a samostatne treba vyzdvihnúť jednu oblasť, ktorá nám robí tiež v úvodzovkách radosť, lebo radosť by bola vtedy bez tej úvodzovky, keby ich bolo viac, ale je to dorastenecká III. liga U19 a U17. Je to veľmi náročná naša najvyššia mládežnícka súťaž. A tam sú kluby ako Dolný Kubín, Bytča, Krasno a Futbalová akadémia UNITED Nededza–Kotrčiná Lúčka–Gbeľany. Potom je to spojené družstvo Kováčovej a Sliača, Čadca, Bánová, Selce a Predmier. Tieto kluby tiež boli podporené čiastkou 1000 EUR na klub.
V prípade III. ligy U19/U17, že sever je tu jednoznačne na vrchu a keď si to zoberieme tak z Juhu tam máme len Selce a Kováčovú. A to je len zrkadlo toho, čo som spomínal, že sú kluby, ktoré robia s mládežou a venujú sa jej a sú kluby, ktoré to vezmú ako nutnú potrebu alebo nutnosť, ktorá je daná. To je vlastne aj rozdiel Severu a Juhu, ktorý vidíme aj v tých počtoch mládežníckych družstiev.
Keď sa pozrieme na regióny severného či východného Slovenska, v oblastných zväzoch býva aj 15 mládežníckych mužstiev v jednej kategórii. Prečo tomu tak nie je podľa vás aj v ObFZ Zvolen ?
Jednoznačne je to otázka klubov. Sú kluby, ktoré sa tomu nevenujú, nechcú venovať a kričia, že nemajú mládež. K tomuto treba podotknúť a povedať, že s deťmi treba začať pracovať už v útlom veku. V súčasnosti futbalový zväz podporuje projekt Dajme spolu gól, kde už detičky vo škôlke a v prvých ročníkoch základnej školy môžu začať hrať a učiť sa postupne futbal. Žiadny klub v rámci oblasti nedá dohromady toľko detí len tak akože z ulice, že teraz nazbieram, prihlásim sa a idem hrať. To by bola veľká rarita. To nie je ani na Severe, ani tu. Aj na Severe vidieť, kde sa s mládežou robí alebo využívajú rôzne spôsoby podpory. Napríklad finančná či materiálna pomoc, možnosť mať spoločné mužstvá (uviedol som to na príklade Kováčová – Sliač) alebo je tu striedavý štart, kde sa využívajú hráči z klubov. Je to presne dané Súťažným poriadkom, takže nedá sa to nejako preskočiť, upravovať a podobne. Tieto inštitúty sa dajú využiť a sú podporou pre kluby, v ktorých majú chuť pracovať s mládežou. Len tá chuť musí byť…
Čo by kluby mali v práci s mládežou zlepšiť?
To je to, čo som teraz hovoril. Začať pracovať od tých najmenších. Postupne si vytvárať zázemie pre futbal a jednoznačne deti sa musia naučiť hrať futbal. Na to sú potrební tréneri, ktorí chcú s mládežou pracovať. Čiže na jednej strane potrebujeme byť s deťmi a musíme mať na to ľudí, ktorí sú zaškolení alebo sú trénermi a čas a chuť venovať sa deťom. Takže asi to je celý ten problém.
Nehovorím, že všade je to dobré. Mal som jedno stretnutie s pánom predsedom ObFZ Dolný Kubin, ktorý je predsedom minimálne 30 rokov, ak nie viac, tak skonštatoval, že taká podpora zo strany SFZ pre kluby ešte nebola. Toľko peňazí ešte nešlo do podpory mládeže, tak ako je tomu teraz.. Čiže, je tam snaha, len musí to byť niekedy cielenejšie. Niektoré kluby však túto finančnú a materiálnu podporu pre mládež využívajú pre dospelých. Jasné, treba to brať voľne, ale je to tak.
Ako chcete motivovať kluby vytvárať nové mládežnícke družstvá?
To musí vyjsť od klubov. My môžeme len podporiť to, čo kluby chcú a žiadajú. Vytvárať im tie najideálnejšie podmienky. Slovo ideálne berme z pohľadu toho, čo je. Tak ako ste počuli, komisia aj teraz prispela tým, ktorým sa dalo, ale to je len taká minimálna motivácia. Ja si myslím, že v prvom rade treba, aby si toto jednotlivé kluby a ich vedenie zobrali za svoje. Bez mládeže nemôžu do budúcna fungovať . Možno, že niekto prežije dlhšie, niektorí menej, ale jednoznačne je to tak. Lebo tie počty v rámci kraja majú klesajúci charakter. Aj v rámci ObFZ Zvolen máme pokles mládežníckych mužstiev. Máme ale jednotlivé okresy, kde to nie je pravda, na Severe napr. Dolný Kubín alebo Liptovský Mikuláš.
Akú budúcnosť predpovedáte krajskému a oblastnému mládežníckemu futbalu?
Ja si myslím, že futbal patrí do obcí a dedín. Záleží len na tom, ako sa jednotliví ľudia k tomu postavia. Čiže, ja si prižmúrim oči a poviem, že áno. Futbal tu budeme mať stále. To, či bude lepší alebo horší uvidíme. Nielen u mládeže, ale aj u dospelých to behá hore – dole. Ale isto treba toto prezentovať ako potrebu spoločenskú. Jednak na úrovni vlády, jednak na úrovni ministerstiev, na úrovni zväzu, ale aj obcí a miest, kde tiež veľa vedia spraviť. Uvediem to na príklade Kriváňa, resp. Námestova. Pokiaľ nebudú mať zastúpenie v rámci obecných a mestských zastupiteľstiev aj ľudia, ktorým futbal nie je ľahostajný, tak to bude problém.
FOTO: Miloš Masarik
