Prinášame vám rozhovor s detvianskym mládežníckym trénerom Michalom Pančíkom.
V akom veku ste sa rozhodli začať s futbalom ? Kto vás k nemu priviedol ?
S futbalom som začal ako 6 – ročný u nás v Podbrezovej. K futbalu ma priviedol viac – menej môj otec, ktorý ho hrával. Ako malí chlapci sme sa chodili pozerať na futbal. Hneď ma to chytilo a chcel som hrať aj ja.
Ktorý futbalista bol pre vás vzorom a prečo ?
V mladosti to bol Ryan Giggs. Páčil sa mi jeho ťah na bránu. V súčasnosti je tých hráčov veľa, ktorí sa mi páčia. A čo sa týka vzoru, tak v súčasnosti je to môj zverenec Jožko Sekereš, ktorý aj keď už nie je najmladší, tak pristupuje k futbalu veľmi profesionálne a som rád, že ho mám pri sebe.
V drese Dukly Banská Bystrica ste si mali možnosť zahrať proti Benfice Lisabon. Ako spomínate s odstupom času na dvojzápas s portugalským veľkoklubom ?
Hrať proti Benfice, tak to bolo niečo neskutočné. Hrať proti takým hráčom a na takom štadióne bolo niečo úžasne.
V sezóne 2004/2005 ste sa s vojakmi radovali zo zisku Slovenského pohára, keď ste vo finále po góloch Viktora Pečovského a Martina Jakubka zdolali obhajcu Artmediu Petržalka. Ktorý súper vám na ceste do finále robil najväčšie problémy ? Aké pocity ste po záverečnom finálovom hvizde prežívali ?
Ťažká otázka. Nespomínam si na konkrétne mužstvo, ale na finálový zápas si pamätám. Veľmi ťažký duel, keďže Artmedia mala veľmi silné mužstvo s veľmi kvalitnými hráčmi ako Filip Šebo alebo Jano Kozák či Jano Ďurica. Po záverečnom hviezde som mal len tie naj pocity. Samozrejme sme to aj patrične oslávili.
Dňa 20. mája 2006 ste si v Trnave odbili debut v seniorskej reprezentácii, no po 20. minútach hry ste boli vystriedaný Máriom Bicákom. Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že budete v otváracej zostave ? Prečo ste museli predčasne striedať ?
To, že budem hrať som sa dozvedel už deň pred zápasom. Povedal mi to tréner. Bol som veľmi rád, že budem hrať od začiatku. Tešil som sa na to. Čo sa týka môjho striedania, tak to bolo po súboji so súperom, kde sme sa zrazili a ja som si pri dopade na zem vykĺbil rameno a musel som ísť striedať.
V sezóne 2013/2014 ste s Podbrezovou postúpili do Fortuna ligy. Pred druhým Bardejovom ste mali náskok 21 bodov. Kedy ste začali veriť, že máte na to vybojovať si postup ?
Do Podbrezovej som prišiel s tým, že ideme postúpiť a tomu som podriadil všetko. A myslím si že, aj všetci v klube. Začal som veriť a vedel som, že to už dáme po zápase v Mikuláši, kde sme síce nehrali dobre, ale vyhrali sme a od toho zápasu som veril, že to už nepustíme z rúk.
V rámci 2. kola Fortuna ligy v sezóne 2014/2015 ste proti kopaničiarom v drese Podbrezovej odohrali svoj 300. zápas v najvyššej súťaži. Očakávali ste, že podarí dosiahnuť takýto míľnik podarí vo veku 31 rokov ?
Osobne som si nikdy nerobil štatistiky. Ako tak som vedel, že asi koľko mám odohratých zápasov a som rád, že sa mi podarilo odohrať toľko zápasov v takom veku. Samozrejme, keby mi to zdravie dovoľovalo, tak by som ich určite odohral aj viac, ale som rád že som mal možnosť hrať najvyššiu súťaž relatívne dlho.
Ktorý zápas z vašej bohatej futbalovej kariéry vám najviac utkvel v pamäti ?
Určite ich je viac. Či už výhra vo finále slovenského pohára proti Artmedii. Samozrejme zápas proti Benfice, ale asi najviac čo mi utkvelo v pamäti bol potvrdzujúci zápas, po ktorom sme mali už istý postup s Podbrezovou do Fortuna ligy. Boli to neskutočne pocity.
V súčasnosti pôsobíte ako tréner pri detvianskej futbalovej mládeži. Sú na Podpoľaní talenty, ktoré majú na to, aby si v budúcnosti zahrali v II. lige, prípadne vo Fortuna lige ? Aký štýl futbalu sa snažíte chlapcom vštepiť ?
Samozrejme, že sú v Detve talenty a je ich veľa, len musia na sebe pracovať. A veľmi veľa musia na sebe robiť. Musia robiť niečo navyše ako ostatní, keď chcú byt úspešní a živiť sa futbalom. Ja som tú možnosť mal. Mal som mal prácu, ktorá bola zároveň mojim koníčkom a len by som im chcel povedať, že je to niečo nádherné a krásne, keď robíte to, čo vás baví a ešte ste za to platený. Mne osobne sa páči štýl futbalu, kde je veľa herných kombinácii, držanie lopty a krátke výmeny. Nemám rád, keď sa lopta len nakopne dopredu a hádam niečo z toho bude. Tu v Detve je veľa mladých šikovných chlapcov, ktorí vedia hrať futbal a vedia to aj s loptou. Mne sa páči kombinačný štýl hry. Samozrejme na prihrávky sa nehrá, čiže aj to zakončenie by tam malo byť a to sa snažím vštepovať chlapcom aj tu v Detve. Nech čo najviac zakončujú.
Momentálne je mládežnícky šport paralyzovaný pandémiou koronavírusu. Ako to podľa vás ovplyvní vývoj mladých hráčov ?
Myslím si, že to bude mať veľmi zlý dopad na mládež ako takú. Nemajú pohyb, ktorí im určite chýba, strácajú motiváciu a bude veľmi ťažké ich znova zapáliť a nabudiť . Verím, že sa už čoskoro vrátime k trénovaniu, aby sme mohli robiť futbal, ktorý nás všetkých baví.
FOTO: SITA (Ján Slovák)
