V minulosti patril Peter Tkáč medzi nádeje detvianskeho hokeja. Futbal ako taký hrával vždy, keďže si ním spestroval letnú prípravu. Súťažne sa k nemu dostal v roku 2009, keď stal hráčom MFK Vígľaš/Pstruša. V súčasnosti oblieka dres Kriváňa, kam pritiahol Miroslav Gombár Chlebničan spolu s vedúcim mužstva. Florbal zo začiatku podceňoval, no postupne si k nemu našiel cestu.
HOKEJOVÁ KARIÉRA
Keďže patrím do skupiny ľudí, čo vyrastali na ulici, čiže som mal aktívne detstvo, čo sa týka športovania, tak som sa dostal do hokejovej aj futbalovej prípravky. No prednosť dostal hokej, keďže som vyrastal na Námestí mieru, kde starší chalani aktívne športovali. Hrával sa tam hlavne hokejbal. Takže starší hokejisti(hokejbalisti) ma priviedli k hokeju (hokejbalu). Dovolím si povedať, že hokejbal je dôležitá činnosť pre hokej. Na hokejbale som zdokonalil palicovú techniku. Myslím, že to môže potvrdiť aj Jano Sýkora, s ktorým sme spolu hrávali na ihrisku. Jano Sýkora je trochu trochu ale to iný prípad, keďže jeho viedol k hokeju jeho otec. Ja som robil všetko sám…
Úspechy sa ťažko hodnotia, keďže jeden tréner povedal, že hokej sa začne hrať až v juniorke. V žiackych kategóriách som bol pravidelne najproduktívnejším hráčom alebo najlepším strelcom. Pri prechode do dorastu som sa vážne zranil. Dve sezóny som sa viac – menej hľadal, ale nevzdal som sa. Aktívnym tréningom som mal tretiu sezónu výrazne lepšiu. Keď sme ako podceňovaný detviansky dorast v polke súťaže viedli ligu a bol som najproduktívnejším hráčom súťaže, nezostalo to bez povšimnutia. Zavolali ma do Zvolena, aby som by im pomohol v baráži o juniorskú extraligu. Zachránili sme sa a mne sa navyše podarilo v poslednom zápase proti Trnave streliť 5 gólov a na jeden prihrať.
Ďalšiu juniorskú sezónu som už začal vo Zvolene, kde nás trénoval Peter Mikula, no keďže dostal ponuku ísť trénovať do Skalice (vtedy bola výluka v NHL) odišiel tam a prišiel druhy tréner. Mne sa tam prestalo páčiť a odišiel som naspäť do detvianskej juniorky, odkiaľ si ma do baráže o extraligu dorastu stiahla Prievidza a ďalšiu sezónu Prešov. V juniorke sa na mňa začali nabaľovať zranenia, tak som sa z osobných dôvodov rozhodol nechať hokej a ísť pracovať do Veľkej Británie.
FUTBALOVÁ KARIÉRA
K futbalu som sa dostal po návrate z Veľkej Británie. Uvažoval som, že si zahrám dedinskú súťaž. Vyšlo to na Pstrušu. Takže ako oni sami povedali, prišli ku mne ako slepé kura k zrnu. Futbal som začal hrávať na jar 2009 a hneď v mojom prvom zápase som strelil štyri góly. Svojimi gólmi v jarnej časti som pomohol Vígľašu k záchrane. A hneď ďalšiu sezónu som bol najlepším strelcom súťaže, čo dokazuje aj soška, ktorú som dostal. Neskôr som hrával aj za ŠKP Detva, Sásu a momentálne som hráčom Kriváňa. V týchto tímoch som bol pravidelne najlepším strelcom a podarilo byť ešte dvakrát najlepším strelcom súťaže. Do budúcna sa chystám získať ďalšie, no na Kriváni to bude ťažké.
Futbal ako taký som hrával vždy, nakoľko som si ním spestroval letnú prípravu. Keďže sme boli silný hokejový (športový) ročník, dokázali sme v školských futbalových turnajoch poraziť čisto futbalové tímy. Ako ôsmaci sme zdolali deviatakov, kde mali samých futbalistov. V 9. ročníku sme reprezentovali 3 ZŠ v malom futbale. Podarilo sa nám postúpiť až na kraj. V okrese sme dokonca zdolali futbalistov zo Zvolena či Banskej Bystrice. Čo je trochu aj vtipné. Hokejisti totiž porazili futbalistov.
O FLORBALE
Florbal som zo začiatku podceňoval, ale keďže som ho začal hrávať a zúčastnil sa aj pár turnajov, tak musím uznať, že je to dobrý šport. Nakoľko som viac riešil futbal, nehrnul som sa do druhých športov. Myslím si, že by som Joxerom vedel pomôcť.
V DRESE TJ KRIVÁŇ
Do tímu ma dotiahol Miroslav Gombár Chlebničan spolu s vedúcim mužstva. Vyzeralo to dobre, no ale po odchode brankára Jána Sekereša do Detvy a Jána Ľuptáka do Hriňovej sa káder oslabil. Najväčším problémom bolo, že mužstvo prestalo trénovať a bez toho sa futbal hrať nedá. Káder sa zúžil až tak, že ho bolo treba doplniť hráčmi, čo už skončili kariéru, Nemali sme brankára, čiže chytali hráči. Jesenná časť mohla dopadnúť lepšie aj horšie. Z osobného hľadiska som spokojný, že som si udržal kontakt s najlepšími strelcami, pretože chcem byť zas najlepší. Aj keď to budem mať na Kriváni ťažké. Pevne verím, že, sa podarí dotiahnuť brankára a dákych hráčov, aby sa celému tímu hralo lepšie.
NAJVÄČŠÍ ŠPORTOVÝ ÚSPECH
Ťažko povedať. Asi stať sa najlepším strelcom I. triedy, pretože si myslím, že to vôbec nie je jednoduché. A už vôbec nie, keď hráte v slabšom tíme. Je rozdiel hrať v tíme z prvej 4 a kopať penalty.
ŽIVOT MIMO ŠPORT
Hokejové kartičky som zbieral iba trochu. V detstve ich zbieral každý. Futbalové kartičky som vôbec nezbieral, ale môj obľúbený hráč bol brazílsky Ronaldo. Od 20 rokov si varím sám. Najradšej počúvam house, ale nepohrdnem ani rockom.
