Odchovanec Očovej Martin Novák má na detstvo veľmi pekné spomienky. V kategórii žiakov aj dorastu ho trénoval otec a v „áčku“ zas strýko. Ako 17-ročný opustil materský klub a vybral sa na futbalové skusy. V sezóne 2013/2014 triumfoval s OŠK Lieskovec v I. triede ObFZ Zvolen. Z Lieskovca smerovali jeho kroky do MFK Spartak Hriňovej. Počas pôsobenia v Spartaku si privodil zranenie kolena a chcel dať futbalu zbohom. Všetko sa však zmenilo, keď sa trénerom A-mužstva Očovej stal Ondrej Debnár, ktorý ho prehovoril na návrat domov.
PRVÉ FUTBALOVÉ KROKY
Detstvo som mal pekné. Bývali sme v panelákoch v Očovej. Hneď vedľa bolo betónové ihrisko, na ktorom začala moja futbalová kariéra. Ešte kým som bol malý, otec trošku hrával za Očovú a brával ma na ihrisko. Potom ma futbal chytil za srdce a ostal som mu verný až dodnes, aj keď dnes už nastupujem len zriedkavo kvôli zdravotným problémom a pracovným povinnostiam. Keď ma futbal chytil, otec s mamou sa oň začali zaujímať, fandili mi a viedli ma touto cestou. Strýko tiež hrával futbal. S ním som si dokonca aj zahral, keď ma ako dorastenca ostaršili. Sú to naozaj pekné spomienky.
Teraz mám iné priority. Keď som sa zamestnal, trošku sa zmenil život. V práci veľa cestujem, a preto už na futbal nemám toľko času. Od malička som bol aktívny, a preto futbal pre mňa znamenal všetko. Bol som s ním spätý vo všetkom. Počas školy sme chodili hrávať turnaje. Keď som bol mladý, vo voľnom čase som ho vnímal ako zábavu. Ako som dospel, užíval som si ho plnými dúškami a stále to bola zábava. Futbalu som nič nemusel obetovať, pretože bol pre mňa vždy číslo jedna.
ODPORÚČANIE NASTUPUJÚCEJ GENERÁCII
Dnes je doba trochu iná – telefóny, tablety, a preto je to ťažšie. Veľa však záleží na výchove. Mňa k futbalu viedli rodičia a do tohto športu som sa okamžite zamiloval. Mladým začínajúcim talentom by som poradil, že na začiatku je to naozaj len hra, postupom času to príde a keď sa v tom nájdu, už sa z toho vlaku nedá vystúpiť – pohltí vás to úplne. A potom treba na sebe tvrdo pracovať a neustále sa zlepšovať. Treba si uvedomiť, že niekedy nestačí trénovať iba na tréningu, ale aj vo svojom voľnom čase a vtedy sa dostavia výsledky.
OTEC HO VIEDOL AKO ŽIAKA AJ DORASTENCA
Spomedzi trénerov najviac ovplyvnil moju kariéru jednoznačne otec, ktorý ma viedol v kategórii žiakov aj dorastu. Potom ma ostaršili a začal som hrávať za mužov Očovej, ktorých trénerom bol strýko. Nemôžem opomenúť Jána Kováča z Lieskovca a Jána Bíreša z Podbrezovej.
Za najväčší športový úspech považujem skutočnosť, že všetku drinu na tréningoch a vo voľnom čase sa mi podarilo pretaviť do podpisu profesionálnej zmluvy s Podbrezovou. Čo sa týka nesplneného sna, mrzí ma, že profesionálna dráha netrvala až tak dlho, ako som si to vysníval. Nevadí, aj taký je život.
DERBY SO ZVOLENSKOU SLATINOU
Boli to naozaj skvelé zápasy. Môj ročník bol veľmi silný a plný talentovaných futbalistov. Vo Zvolenskej Slatine ich bolo tiež dosť, takže od žiakov až po mužov to boli derby ako remeň. Najviac mi utkvel v pamäti zápas, keď som pôsobil v Hrochoti a hrali sme proti Zvolenskej Slatine. Vtedy som bol vo forme a vyhrali sme 2:1, ak ma pamäť neklame. Dokonca sa mi podarilo aj skórovať, čo ma veľmi potešilo.
ZAČIATKY V OČOVEJ
Každý malý chlapec chce hrať futbal a ja som nebol výnimkou. Do karát mi zahralo, že otec prijal ponúknutú trénerskú pozíciu. Z Očovej som odišiel, keď som mal 17 rokov. Pôsobenie vo Zvolene a Podbrezovej mi dalo veľa kondície, skúseností a futbalového rozumu. Išlo predsa o kluby z vyšších súťaží. Vďaka týmto nadobudnutým skúsenostiam a poznatkom som sa presadil na Hrochoti, v Hriňovej aj Lieskovci.
OBLASTNÝ MAJSTER S LIESKOVCOM
Prestup do Lieskovca sa zrodil vďaka priateľstvu s Martinom Svintekom a Ondrejom Debnárom. Keďže chalani skončili s veľkým futbalom a stále mali chuť hrať, stretli sme sa práve v Lieskovci, kde to mal Maťo Svintek všetko na starosti. Nakoľko som celú kabínu poznal, po príchode do klubu ma nič neprekvapilo. Boli to naozaj krásne roky, partia bola skvelá. Trénoval nás Ján Kováč a všetko klapalo podľa predstáv.
Každý vedel, čo má robiť. Každý tréning aj zápas sme sa bavili futbalom. O našom triumfe v I. triede v sezóne 2013/2014 rozhodli skúsenosti, chuť a radosť z futbalu. K srdcu mi prirástli všetci. Najviac sa však stretávam s Ondrejom Debnárom. Občas sa stretnem aj s veľkým srandistom Radom Lietavom a Maťom Svintekom. Veľmi rád na túto kapitolu futbalovej kariéry spomínam. Tréningy boli veľmi pekné a každý z nás si ten futbal užíval.
V DRESE MFK SPARTAK HRIŇOVÁ
Do Hriňovej som sa vybral kvôli práci, ktorú tam vykonávam dodnes. Môj vedúci Ján Michalik vedel, že som hrával futbal. Jeho syn Mário sa stal trénerom A-mužstva a chcel, aby som išiel hrávať za Spartak. Potom sme sa osobne stretli. Po rozhovore s ním som sa rozhodol, že teda ešte poblúdim a potom sa vrátim do Očovej.
IV. liga skupina JUH bola kvalitná súťaž, preto bolo potrebné viac trénovať, a potom to už išlo. Každá liga vo vás niečo zanechá. Niektoré mužstvá fungovali na poloprofesionálnej úrovni, a preto to bolo o to ťažšie. V kabíne to bol práve Jožko Šulek, ktorý najviac trepal a zabával. Fanúšikovia boli skvelí, tešili sa z každého vyhratého zápasu. Boli to naozaj krásne chvíle.
NÁVRAT DOMOV A UMIESTNENIE V TOP5
V Hriňovej som sa zranil, a preto som musel absolvovať náročnú operáciu kolena. Už som chcel s futbalom skončiť úplne, no keďže Ondrej Debnár sa stal trénerom Očovej, rozhodol som sa to ešte skúsiť. Ide to, ale kvôli pracovnej vyťaženosti netrénujem toľko, ako by som si predstavoval.
Po návrate v kabíne už nebol nikto, s kým som hrával ako malý chlapec. Bol to teda úplne nový káder. Chalani boli mladí, takže to bolo niekedy ťažké. Postupom času však nabrali skúsenosti a už je to lepšie. V niektorých sezónach sme dosť zápasov pokazili. Sezóna 2024/2025 bola z našej strany veľmi pekná a nesmierne nás potešila. Vytvorila sa výborná partia, ktorá mala z futbalu radosť.
Keď medzi chalanov zavítam, prijmú ma s otvorenou náručou. Už toľko netrénujem ani nehrávam a keď sa mi dá, vždy im rád prídem pomôcť. Prišli aj chalani z Hrochote, ktorí do partie skvelo zapadli. Keď sa mužstvo zohralo, odzrkadlilo sa to aj na samotných výkonoch a výsledkoch. Najdôležitejšie však bolo, že chalanov futbal bavil.
Uvidíme, čo prinesie nový formát. Je to určite lepšie, pretože dediny nemajú toľko financií na futbal a cestovanie. Je preto dobré, že sa jesenná časť bude hrať na okolí. Potom sa to už vykryštalizuje a ukáže, kto je ako na tom po výkonnostnej stránke. Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým fanúšikom a zároveň ich povzbudiť, aby nás chodili podporovať aj naďalej – v rovnakom a možno ešte väčšom počte. Vieme, že nie vždy sa nám darí, ale aj o tom je šport.
FOTO: Anton Trebuľa – Kečkár
