Alan Melich považuje zranenia a následný návrat na trávnik za prekážky, ktoré musel na začiatku futbalovej kariéry prekonať. „Okrem futbalu hrávam každý týždeň s partiou volejbal, cez zimu pre zmenu hokej a sem-tam aj bedminton. Futbal vnímam hlavne ako zábavu. Boli však aj obdobia, kedy tomu tak nebolo. Keď som na ihrisku, vypínam hlavu a nemyslím na nič iné. Vďaka futbalu som spoznal veľa zaujímavých ľudí. Vždy som sa snažil nájsť ten balans medzi futbalom a životom. Možno som mu obetoval hodiny cestovaním na tréningy a zápasy. A taktiež hodiny spánku, aby som vstal na stretnutie, keď sa išlo niekam ďaleko.“
Talentovaného futbalistu rodičia podporovali a aj naďalej podporujú v jeho futbalovej kariére. „Vozili ma na tréningy, platili mi členské, robili mi obedy a jedlo na zápasy. Oco od útleho veku ma učil veci o futbale – ako robiť veci. ako hrať, rozmýšľať. Mama ma podporuje hlavne verbálnou formou. Návrat po zranení preverí vašu mentálnu odolnosť. To sú tie najťažšie chvíle, keď si hovoríš, že či si to zabudol alebo už to nedokážeš urobiť.“
Odchovanec detvianskeho futbalu je veľkým fanúšikom anime. „Najviac som si zobral napríklad z anime o volejbale, pochopil som silu nevzdávať sa. A taktiež z jedného o futbale, že dakedy treba aj to ego a zobrať si veci na seba. Medzi moje vzory patrí nepochybne Ronaldo a jeho mentalita, to asi ani nemusím vysvetľovať. Potom je Jamie Vardy a jeho jedinečnosť. Hlavne on je dôkazom toho, že každý má možnosť aj vo vyššom veku dosiahnuť niečo viac. Medzi moje silné stránky patrí rýchlosť, vízia, prehľad na ihrisku a správne načasovanie. Na druhej strane by som chcel popracovať na zakončení a tzv. slabšej nohe.“
Niekoľko sezón obliekal rodák z Podpoľania dres MFK Zvolen. „Vo Zvolene to bolo hlavne o zábave a kolektíve až do chvíle, keď sme išli ako ročník do U19 a tam sa to začalo rozpadať. Na toto obdobie spomínam v dobrom, či už na spoluhráčov alebo trénerov. Do Zvolena som išiel ako stopér a kvôli okolnostiam. ktoré tam vtedy boli, som si musel nájsť svoje miesto. Dali ma do útoku, kde som pochopil, v ktorých veciach som dobrý a rozvíjal som ich. Najviac sa mi páčil posledný polrok, keď už vedeli v čom sme všetci dobrí a podľa toho urobili taktiku. Čo sa týka osobnostnej stránky, pochopil som, že netreba sa na nič hrať. Vždy je najlepšie, keď som sám sebou a kto to nechápe, tak je to jeho škoda.“
Pred začiatkom aktuálneho ročníka sa Melich vrátil do MFK Detva, teda do klubu, kde s futbalom začínal. „Išiel na vysokú školu a vo Zvolene vo mne asi nevideli potenciál. Mal som aj iné ponuky, ale rozhodol som sa pre Detvu, pretože sa mi nechcelo cestovať na tréningy a zápasy. Neviem, či si ma niekto zobral pod ochranné krídla. Keď som sa vrátil, poznal som veľa ľudí, s ktorými som hrával predtým.“
Práve prebiehajúca futbalová sezóna je pre 20-ročného futbalistu premiérovou medzi seniormi. „Tak mohlo byť aj lepšie. Som však rád, že som sa aklimatizoval na ten štýl, ktorý hráme. Na začiatku to bolo ťažké. Niečo čakáš a zrazu príde úplne niečo iné. Teraz hraj tak, ako si nikdy nehral. Ten prechod z dorastu do mužov nebol až taký skok, aký som čakal. Je tam rozdiel hlavne v technike a mentálnej stránke.“
Súťažný debut medzi mužmi si Alan Melich odbil hneď v 1. kole V. ligy proti Hliníku nad Hronom, pričom prvého gólu sa dočkal v domácom stretnutí 14. kola proti Čiernemu Balogu. „Trošku som bol napätý, ale už som to mal vyskúšané z turnajov a zápasov, ktoré sme hrali cez leto. Nebolo to nič hrozné. Vždy je potešujúce nastúpiť v základnej zostave, lebo vieš, že na teba spoliehajú. Čo sa týka kvality súťaže, je minimálne II. ligy U19, ak nie lepšia. Aj keď premiérový presný zásah nebol pekný, som zaň rád. Od prvého kola mi hovorili, že dnes to padne alebo že teraz to príde, a to sa mi nepáčilo. Vďaka tomu som sa aspoň zbavil toho bremena. Škoda, že sa mi zatiaľ nepodarilo dať viac gólov.“
Počas zimnej prestávky došlo v A-mužstve MFK Detva k zmene na pozícii hlavného trénera, keď Zdenka Kamasa nahradil Miroslav Tužinsky. „V podstate hráme to, čo sme hrali dovtedy, Podľa mňa sa zmenil osobitý prístup a sú špecifickejšie požiadavky na hráčov. Spolupracuje sa mi s ním výborne. Najväčší dôraz sa kladie na to, aby sme všetko robili naplno, či už jogging, prihrávkové cvičenia alebo zakončenie. Chyby sa síce robiť môžu, no flákanie sa netoleruje. Na záver by som chcel poďakovať fanúšikom za podporu a trpezlivosť.“
