O účinkovaní detvianskych dorastencov v hokejovej sezóne 2024/2025 sme sa porozprávali s ich trénerom Tomášom Chlebničanom.
Ako s odstupom času hodnotíte hokejovú sezónu dorastencov HC 07 Detva? Ktoré okamihy z nej vám najviac utkveli v pamäti?
„ Hokejovú sezónu našich dorastencov úprimne nehodnotím až tak pozitívne ako sme do sezóny chceli vstúpiť. Ovplyvnilo to viacero faktorov, tým najhlavnejším bola až mimoriadne veľká maródka spôsobená najmä dlhodobými zraneniami našich nosných hráčov. Takú maródku ako sme mali v doraste túto sezónu, sme nemali za posledných osem rokov môjho fungovania v klube v celej našej mládeži vo všetkých kategóriách dokopy! Bolo to neskutočne frustrujúce, keď čakáte na hráča, aby sa vám do zostavy vrátil za minimálne dva mesiace. A keď už ho máte späť, príde na rad ďalší hráč a ďalšie zranenie.“
„ Napriek tomu jeden okamih mi utkvel v pamäti najviac a to bol zápas v Brezne, kde sme hrali na Mikuláša pred plným hľadiskom, ktoré domáci zaplnili žiakmi zo základných škôl a ktorí ich hnali ohlušujúcim povzbudzovaním. Chlapci ešte nezažili naživo takú atmosféru. Dokázalo nás vyhecovať natoľko, že paradoxne my sme boli tí, ktorí to dokázali využiť v náš prospech a zdolali sme nečakane favorita na jeho domácom ľade. V ten deň sme dokázali, aká sila sa v našom tíme skrýva a čo dokážeme, keď sa zomkneme.“
Aké ciele ste si na začiatku sezóny stanovili? Ktoré z nich sa vám podarilo naplniť?
„Ciele boli opatrné. Na druhej strane po dobrej minuloročnej sezóne v starších žiakoch, kedy sa kompletná zostava posunula do dorastu a doplnili sme ju ešte skúsenejšími hráčmi, bolo cieľom siahať aj do baráže dorastu a dostať sa do prvej dvojky. Začiatok sezóny nám ale ukázal, že presun zo žiackej ligy do dorastu bol pre niektorých hráčov až príliš veľký skok. Hokej v doraste je oveľa rýchlejší a fyzickejší, teda už nie taký priestor ako v žiakoch presadzovať sa príliš individuálne – prechádzať hráčov ako bójky. Naopak trvalo nám dlhšie pochopiť, že rýchle posúvanie puku, dôrazné zakončenie a tímová hra je cesta k víťazstvu. Ktoré z cieľov sa nám podarilo naplniť je ťažko hodnotiť, nakoľko ako som už spomínal, našim najväčším nepriateľom boli zranenia, ktoré mimoriadne zabrzdili našu prácu. “
Čo hovoríte na tímovú disciplínu a dochádzku na tréningy v priebehu sezóny?
„Osobne som na disciplínu veľmi ale veľmi náchylný a po tejto stránke sme mali problém najmä v individualitách jednotlivých hráčov čo sa odzrkadľovalo na tréningu aj zápasoch. Mnohokrát som musel zatínať zuby čo je proti mojej filozofii. Bolo to kvôli maródke, ktorá nás sprevádzala, za iných okolnosti by nastávali zmeny v zostave. Čo sa týka dochádzky, prestavujem si stopercentnú účasť. Mali sme však aj našich domácich chlapcov čo študujú v iných mestách a nie vždy sa mohli zúčastniť všetkých tréningov. “
V ktorých aspektoch hry vás mužstvo najviac prekvapilo? Ste spokojný s vašou úspešnosťou streľby (10,43 %)? Ktorých hráčov ste najviac na využívali presilovkách resp. oslabeniach?
„Aspekt našej hry bol najmä bojovný, keďže sme nastupovali v oklieštenej zostave. Postupom času sme sa ale zohrávali viac a viac, začali sme preukazovať aj to na čom si ja zakladám a to je kombinačná hra. Úspešnosť streľby bola naša achillova päta, tam sme trpeli najviac. Vo väčšine zápasov sme súpera prestrieľali, no nedokázali sme sa presadiť najmä strelecky. Naopak naši súperi proti nám boli úspešní častokrát z ničoho. Týkalo sa to najmä presiloviek, kde nám chýbal pokoj, aj keď sme trénovali presilovky na tréningoch. V zápase sme boli príliš zbrklý a riešili sme koncové situácie až nezmyselne.“
Ako sa vám podarilo motivovať hráčov v náročných momentoch sezóny?
„Ak mám byť úprimný, v priebehu sezóny najmä kvôli zraneniam nosných hráčov bolo veľmi náročné motivovať aj seba ako trénera. Napriek tomu sme sa snažili hecovať a motivovať v mužstve navzájom, že aj v ťažkých časoch, keď sa zomkneme môžeme poraziť kohokoľvek.“
Ako hodnotíte komunikáciu s rodičmi a ich zapojenie do procesu rozvoja?
„Komunikácia s rodičmi v tejto vekovej kategórii je už skôr taká individuá0na, nakoľko chlapci sú tu už veľmi samostatný, pričom rodičia sa zúčastňujú a zastupujú už v menšom počte ako je to napríklad v žiakoch. “
V priebehu sezóny nastúpilo za dorast desať hráčov ročníka 2010 (Mács, Michálek, Havlíček, Golian, Sekereš, Smataník, Boroš, Paumer, Petrovič, Žilka). Štyri zápasy tiež odohral Michal Čičmanec (ročník 2011). Prečo mal ročník 2010 až také početné zastúpenie? Ktorí zo spomenutých hráčov ukázali podľa vás najväčší potenciál?
„ Mojou filozofiou v klube je vytiahnuť aj mladších chlapcov a dávať im šancu rozvinúť sa vo vyššej kategórii. V podstate to robíme každú sezónu, najmä v druhej polovici. kedy posúvame hráčov vyššie. Samozrejme, niektorí hráči okúsili dorast aj kvôli početnej maródke, keď sme potrebovali doplniť káder. Spomenutí hráči ako Paumer, Havlíček, Smataník, Čicmanec a Petrovič boli chalani s Bystrice Bystrice, s ktorou máme dobre vzťahy a v rámci obojstrannej výpomoci sme dávali týmto hráčom šancu ukázať sa u nás a zo začiatku sa ujali veľmi dobre. Teovi Borošovi sme dali šancu k záveru sezóny zahrať si v doraste, keď prišiel s Lučenca,. V žiakoch vynikal, no v doraste som od neho očakával oveľa viac ako dokázal predviesť.“
„ Michálek, Golian, Sekereš, Žilka a Mács sú naši odchovanci. To, že dostanú šancu bolo viac menej iste aj kvôli tomu, že prví štyria naši spomenutí hráči boli v regionálnom výbere U15, a preto sme im chceli dopriať náročnejšie zápasy pre ich ďalší rozvoj. Zo spomenutých hráčov bol pre mňa určite veľmi prijemným prekvapením Michal Čičmanec. Poznám ho už dlhšie, no napriek tomu že bol u nás len na štyri zápasy a je to stále len žiak 8. triedy ukázal svoj veľký potenciál – v prehľade hry aj s o tri roky staršími hráčmi vynikal. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že väčšiu časť sezóny dohral v extraligovom doraste Banskej Bystrice, preto sa u nás zdržal tak krátko..“
„ Branko Petrovič ako stále mladý brankár mi tiež utkvel v pamäti, keď nás najmä v začiatkoch držal v zápasoch. Určite sa nestratili ani Smataník a Paumer. Z našich hráčov si postupne dobre zvykol Jakub Michálek, ktorý je postavou menší, no svojou rýchlosťou a dravosťou to dokázal kompenzovať. Svoje miesto v tíme si zastal. Sezónu som sa nakoniec rozhodol nechať dochytať nášho ôsmaka Rasťa Žilku, ktorý si svojimi výkonmi nomináciu do dorastu pýtal už dlhšie. Napriek tomu, že to bolo pre neho náročné, rýchlo si svoje miesto si zastal. Ak všetci títo chalani zostanú nohami na zemi a budú tvrdo pracovať, krok po kroku sa môžu dobre posúvať.“
Až 89 bodov nazbieral Daniel Malatinec, ktorý nastupoval aj za starších žiakov. Čo hovoríte na jeho výkony? Akú budúcnosť mu predpovedáte?
„ Dany Malatinec svoje kvality predviedol už minulý rok v starších žiakoch, keď sa stal najproduktívnejším hráčom celej ligy starších žiakov so ziskom 120 bodov. Preto moje očakávania od neho boli vysoké aj napriek tomu, že je vekovo len deviatak. Paradoxne začiatok sezóny v doraste bol pre neho najťažší. Nedokázal sa tak presadzovať a tým pádom ani bodovať. Trvalo mu kým pochopil, že v lige dorastu je veľmi náročné prekľučkovať sa už cez jedného hráča a ak sa to aj podarilo, čakal tam už druhý hráč, ktorý vás zastavil fyzicky. Napriek tomu, že začiatok bol pre neho veľmi ťažký pre mňa ako trénera je zadosťučinením, že pochopil ako treba zareagovať.“
„Ako sa sezóna posúvala pretavil svoj veľký potenciál, začal viac posúvať puk a dostaval sa tým do oveľa viac šancí, pričom s tým prišli aj body. Dano je silný na puku, má veľké hokejové myslenie a najmä je to rodený strelec. Keď pochopil ako ma hrať v doraste s tým prišlo aj sebavedomie, ktoré ho sprevádzalo minulú sezónu a tak si dal znovu cieľ stať sa najproduktívnejším hráčom 1.ligy dorastu čo sa mu so ziskom 89 bodov aj podarilo. V novom roku sa mi ozval Zvolen s prosbou výpomoc. Keďže máme dobré vzťahy, dohodli sme sa, že Dano bude chodiť vypomáhať deviatakom Zvolena, aby sa prebojovali na Majstrovstva Slovenska starších žiakov, keď nebude mať zápasy dorastu.“
„Nakoniec sa im podarilo postúpiť do baráže, no bohužiaľ na Majstrovstvá Slovenska už neprešli. Čo sa týka jeho výkonov, tak za mňa najväčší posun spomedzi hráčov dorastu bol práve u neho. Aj keď v začiatkoch veľmi zaostával, klobúk dolu pred ním, aký pokrok spravil. Podčiarkuje to aj titul najproduktívnejšieho hráča 1.ligy dorastu. A to si musíme uvedomiť, že stále len navštevuje 9. triedu. Keby sme sa nedohodli zo Zvolenom na jeho výpomoci v starších žiakoch určite by dostal možnosť si zahrať si v majstrovských zápasoch našich juniorov, čo nám ale už táto výpomoc neumožňovala. V príprave za juniorku nastúpil a javil sa dobre. Jeho budúcnosť môže byť veľmi dobrá. Má veľký potenciál, no nemôže zaspať na vavrínoch. Musí aj naďalej tvrdo na sebe makať. Odteraz to bude už len ťažšie a ťažšie. Preto je dôležité ako sa k tomu postaví“
Aké ponaučenie a poznatky ste si z tejto sezóny odniesli?
„ Pre mňa osobne je táto sezóna najväčším poučením za posledné roky. Poznačili ma najmä tie zranenia, ktoré sme mimochodom mali v tuto sezónu vo všetkých našich kategóriách až príliš. Nepamätám si za posledné roky toľko chorobnosti a zranení. Čo sa ale týka dorastu, tak to bol extrém a veľmi nás to brzdilo v rozvoji. Pre nás všetkých to bolo mimoriadne frustrujúce. S tým prichádzali aj problémy týkajúce sa namotivovanie v samotných zápasoch a tiež problémy s disciplínou, ktorá pramenila aj z individualít jednotlivých hráčov a ich prístupov. Keď sa nám ale do zostavy koncom sezóny vrátili postupne všetci hráči, bolo to už oveľa lepšie. Na druhej strane je to pre mňa ako trénera aj manažéra veľmi cenná skúsenosť, lebo zlé časy z vás robia silnejšieho človeka.“
FOTO: Stanislav Spáč
