Prinášame vám rozhovor s hráčom HC 07 Detva Radovanom Iždinským.
Od koľkých rokov sa venuješ hokeju ? Kto ťa k nemu priviedol ?
Hokeju sa venujem od svojich šiestich rokov. Priviedol ma k nemu môj otec.
Od koho si dostal prvé korčule a hokejku ?
Svoje prvé korčule a hokejku som dostal od svojich rodičov, ktorí ma podporovali po celý čas. Za čo im patrí veľká vďaka.
Ako dlho ti trvalo, kým si sa naučil korčuľovať ?
Na presný čas ako dlho mi trvalo, kým som sa naučil korčuľovať si nespomínam, ale približne asi mesiac plus – mínus.
Aký je tvoj športový vzor, ktorý ťa inšpiruje ?
Ak by som si mal vybrať hokejistu, tak to bol odmalička Peter Bondra. Ale môj športový vzor, tí ktorí ma poznajú určite vedia, lebo som jeho veľký fanúšik a nadšenec je bezpochyby Karlos Vémola. Je neskutočné, ako tvrdo dokáže makať. V tom ma inšpiruje.
Sleduješ NHL ? Ak áno, máš v nej aj svojho favorita ?
NHL sledujem. Môj favorit je Washington Capitals.
Čomu venuješ vo voľnom čase ?
Vo voľnom čase sa venujem svojej rodine, priateľom a sem tam si idem trochu zacvičiť.
Priblížil by si nám extraligový debut medzi seniormi ? Akým nováčikovským rituálom si si musel prejsť ?
Na môj extraligový debut si spomínam celkom presne, lebo to bolo pre mňa niečo špecifické. Bola nedeľa a ja som išiel ráno na zimný štadión s tým, že sme mali s juniorkou zápas. Akurát keď sme sa vracali zo suchej rozcvičky, tak si ma zavolal náš tréner k nemu do šatne a oznámil mi, že dnes nenastúpim na zápas. V tom okamihu som bol sklamaný, lebo som nevedel o čo sa jedná, ale vzápätí mi povedal, že sa mám obliecť do výstroje a že za 15 minút idem s A-tímom na rozkorčuľovanie, pretože večer nastúpim na zápas za A-tím. Vtedy som bol nesmierne šťastný. Nováčikovský rituál nebol asi žiadny. Samozrejme až na také veci, že mladí musia zbierať puky a podobne.
Ako s odstupom času spomínaš na pôsobenie v reprezentačnom drese ?
Na pôsobenie v reprezentačnom drese spomínam veľmi dobre. Bola to pre mňa veľmi cenná skúsenosť. Mal som možnosť vidieť, ako to funguje na medzinárodnej úrovni a bol som šťastný, že som sa dostal do širšieho výberu medzi top hráčov do 20 rokov na Slovensku.
Aký je tvoj najväčší športový úspech v kariére ?
Za svoj úspech považujem, že som hral našu najvyššiu súťaž a že som sa dostal do širšej nominácie top hráčov do 20 rokov na Slovensku. Ale za svoj najväčší úspech považujem to, že som počas svojej kariéry mal možnosť spoznať množstvo skvelých ľudí a niektorí z nich sa stali mojimi najlepšími priateľmi, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť a tak isto aj oni na mňa. To považujem za najväčší úspech svojej kariéry.
Ako sa zrodil tvoj príchod pod Poľanu ? Aká hudba znie v detvianskej kabíne ?
Môj príchod pod Poľanu sa zrodil tak, že ma kontaktoval Maťo Ľupták, ktorý to má na starosti. Keď som zistil, akí hráči majú prísť do Detvy, tak som neváhal a išiel do toho. S mnohými chlapcami sme hrávali spolu v juniorke alebo v iných kluboch. Zišli sme sa tu fakt super partia. Čo sa týka hudby, v kabíne znie všetko od Elánu až po ACDC, ale po vyhratom zápase máme rituál, že musí hrať skladba TEMERAF.
Aké sú tvoje športové ciele do budúcnosti ?
Najbližšie športové ciele sú samozrejme pomôcť Detve splniť cieľ, ktorý sme si stanovili v tejto sezóne. Moje športové ciele do budúcnosti sú byť každý deň lepší, ako som bol včera. A možno sa raz vydať aj cestou trénera, lebo je to niečo, v čom sa vidím, a čo by ma veľmi bavilo a napĺňalo.
