Prinášame vám rozhovor s podpolianskym hokejovým talentom Adamom Žlnkom, momentálne pôsobiacim v projekte slovenskej osemnástky.
Od koľkých rokov sa venujete hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ?
Hokeju sa venujem od konca prvej triedy. To je asi od siedmych rokov. Pred hokejom som chodil na karate a futbal. K hokeju ma priviedol môj otec, ktorý ma naň zobral potom, ako som skončil s karate, ale išiel tam len na krúžok, chytilo ma to a tak som pri ňom zostal.
Ktorý hokejista je vašim vzorom a prečo ?
Keď som bol malý mojim vzorom bol Alex Ovečkin. Teraz je to niekto z tých mladších. Asi je to Nathan MacKinnon, ale veľmi sa mi páči aj Mathew Barzal.
Máte v NHL svojho favorita ?
V NHL je jednoznačný favorit Washington Capitals.
Čo považujete momentálne za váš najväčší športový úspech ?
Tímových úspechov zas tak moc nie je . V 7. ročníku sme vyhrali 2. ligu starších žiakov s Bleskami Detva. So Zvolenom ani Popradom so nevyhral nič. Ešte ako malý som chodil do projektu HMS Select, s ktorým som obsadil 3. miesto na turnaji v Chicagu, kde boli najlepšie americké tímy.
Kto vám pomohol s aktlimatizáciou v klube ?
Keď som prišiel na letisko čakal ma director of coaching, ktorý má na starosti dozor hráčov. Ukázal mi všetky dôležité veci v meste, čo ako chodí na štadiónoch a podobne. Potom už to bolo viac na spoluhráčoch, ktorí sú veľmi milí a s ktorými sa sem – tam chodím najesť alebo si zahrať nejaký šport.
Čím sa podľa vás odlišuje práca s mládežou vo Fínsku a na Slovensku ?
Hlavný rozdiel je podľa mňa v tom, že deti nie sú od mala tlačené do určitých herných šablon ako na Slovensku býva zvykom . Tu si na tréningoch môžem vyskúšať úplne všetko a veľa krát sa mi to aj nepodarí, tak ako ostatným hráčom, no tréner nás nechá. Samozrejme nemôže to byť úplná blbosť. Na suchých tréningoch takmer nikdy nerobíme vytrvalostné cvičenia (beháme len na rozcvičku). Skôr sa zameriavame na silové a výbuštnostné cvičenia, čo je pravdepodobne najdôležitejšia vec pre hokej. Máme tu dve haly. My ako dorast hráme na tej menšej. Každý deň máme tri hodiny voľný ľad, na ktorý si môže prísť hocikto dobrovoľne zatrénovať. Ešte sú to dve vonkajšie klziská, ktoré sú taktiež v určitých hodinách voľné. Máme tréningy zručnosti a tímové tréningy, na ktorých väčšinu času hráme 2 na 2, 3 na 3, 3 na 2 a podobne.
Vo Fínsku pôsobí niekoľko slovenských mládežníckych reprezentantov. Zahrali ste si proti niektorému z nich ?
Zahral som si len proti Jurajovi Slafkovskému a Samuelovi Sisikovi, s ktorým som aj dobrý kamarát.
Kam by ste to chceli vo vašej kariére dotiahnuť ?
Mojim najbližším cieľom je sa dostať, čo najskôr do juniorky. Potom určite do Liigy alebo možno aj do kanadskej juniorky. Na to mám stále ešte dva roky čas… A ako mladý hráč by som sa určite chcel po malých krokoch dostať do NHL.
