Prinášame vám rozhovor som šéftrénerom mládeže MFK Detva Zdenkom Kamasom, ktorý aj keď má na svojich pleciach veľa zodpovednosti hovorí, že nie je dôležité titulovať sa funkciami, ale pracovať pre dobro klubu a jeho hráčov. V rozhovore sa dočítate o práci detvianskeho klubu s mladými futbalistami a o Kamasovom pohľade na slovenský mládežnícky futbal.
Ako ste sa stali šéftrénerom mládeže MFK Detva? Čo je náplňou vašej práce?
„Do klubu som prišiel v roku 2014 ako hráč. Po polroku som začal trénovať mladšiu a staršiu prípravku. Postupne z klubu odchádzalo viacero ľudí a nám neostávalo nič iné len snažiť sa nahradiť ich novými alebo prevziať aj ich úlohy. Popri práci, hraní a trénovaní som pomáhal aj organizačne, kde bolo potrebné.’
‘Dnes je mojou náplňou práce organizačne asi všetko, aby klub mohol fungovať. Na jednu z úloh sa podarilo nájsť náhradu v osobe Mira Tužinského , ktorý prebral vedenie A-mužstva, lebo už toho bolo dlhodobejšie na mňa dosť veľa popri zamestnaní a rodine. Podarilo sa nám vyskladať veľmi dobrý kolektív ľudí, s ktorými to ťaháme spolu už niekoľko rokov a bez nich by to nešlo.“
Aký je váš osobný cieľ, ktorý by ste chceli v tejto funkcii dosiahnuť?
„ Nenazýval by som to funkciou a ani nemám toto označenie rád. Jednoducho iba robím čo je potrebné na chod a fungovanie klubu. Môj osobný cieľ v klube je, aby prežil a fungoval aj po mojom prípadnom odchode.“
Robíte aj nábor nových hráčov? Ak áno, akým spôsobom prebieha?
„Klasický jednodňový nábor nerobíme. Dvere do klubu sú otvorené počas celého roka. V prípade záujmu sa rodič ozve mne a ja mu posuniem kontakt na konkrétneho trénera podľa veku. Poprípade sa ozve priamo trénerovi alebo príde osobne na futbalový štadión počas tréningov.“
Ako vy osobne vnímate konkurenciu v podobe MFK Zvolen? Čo sa snažíte urobiť preto, aby vás hráč uprednostnil pred Zvolenom?
„Ťažko hovoriť o nejakej konkurencii, my Zvolenu nemôžeme konkurovať ani zázemím ani množstvom hráčov či kvalitou súťaží. Snažíme sa skôr vychádzať so všetkými klubmi v okolí a nebolo to ľahké v začiatkoch vysvetliť im, že ak nám hráčov rozoberú veľa nárazovo, v budúcnosti nebudú mať koho rozoberať.’
‘Nie je to prípad len MFK Zvolen, v okolí do 60 km je veľmi veľa ÚTM či akadémií a všetci sa zaujímali resp. zaujímajú o našich mládežníkov. Našim hráčom sa snažíme ponúknuť kvalitných trénerov , aby mohli napredovať aj doma, čo sa nám vzhľadom na dlhodobý záujem iných klubov aj zrejme darí. Na druhej strane ich nedržíme na silu a nebránime im ísť do lepšieho, ak im už to lepšie nevieme ponúknuť doma. “
Spolupracujete na mládežníckej úrovni s nejakými futbalovými klubmi? Ako s odstupom času hodnotíte spoluprácu s Hriňovou, s ktorou ste mali minulú sezónu spoločný dorast?
„Žiadnej spolupráci sa nebránime a uvítame každú, ktorá bude prospešná pre obidve strany . Momentálne nemáme, žiadnu spoluprácu na papieri. V minulosti bol záujem z Podbrezovej. Nedávno sme komunikovali s MFK Dukla Banská Bystrica, uvidíme ako to dopadne . Čo sa týka spolupráce ohľadom spoločného družstva dorastov s Hriňovou, nakoniec ju hodnotím kladne.’
‘Občas to škrípalo najmä čo sa týkalo počtu sľubovaných hráčov pred sezónou. V tejto sezóne to ťaháme ako klub sami aj s hráčmi z Hriňovej ,ktorí mali záujem pokračovať v dorasteneckej III. lige a niektorí chodia vypomáhať na striedavý štart aj do hriňovského dorastu pokiaľ zápasy nekolidujú. “
Dorastenci majú spoločné tréningy s áčkom. Ako teda vidíte prepojenie mládeže na A-mužstvo?
„Úplne všetci nie , pretože niekedy je tam dosť veľký fyzický rozdiel. Samozrejme niekoľko hráčov je okrem tréningového procesu zapojených aj do seniorských zápasov. Prepojenie funguje na veľmi dobrej úrovni, pričom hráčov z dorastu sme aj v minulosti zapájali do majstrovských zápasov áčka.“
Aké vzťahy máte vybudované s inými športovými klubmi v meste Detva, keďže niektorí hráči sa venujú viacerým športom?
„Nikomu z hráčov nezakazujeme robiť aj iný šport. Čo sa týka tréningov aj zápasov, sami sa rozhodnú, kam pôjdu pokiaľ sa stane, že sú v rovnakom termíne. “
Čo považujete vy osobne za najväčšie problémy mládežníckeho futbalu na Slovensku?
„ Som toho názoru, že máme v mládeži veľmi veľa kategórií a mužstiev v najvyšších žiackych súťažiach. Určite sa nájde veľa ľudí, ktorí s mojim názorom nebudú súhlasiť. Všetci chcú hrať I. ligu , ale všetci ju hrať nemôžu. Niekde chýba kvalita a konkurencia hráčov. Najvyššiu súťaž by mali hrať najlepší s najlepšími a tak by mali aj trénovať, aby sa mohli zlepšovať.’
‘Ďalším a ešte väčším problémom je , že sa takmer úplne vytratili mimotréningové aktivity. Za 5-6 hodín týždenne sa vyššia kvalita u väčšiny nedosiahne. Ak chcú niečo mládežníci dosiahnuť, musia tomu dať viac aj mimo tréningov či zápasov, hoc inými hrami či pohybovými aktivitami, kde môžu zažiť aj väčšiu voľnosť a hravosť.“
Kedy podľa vás prichádza ten povestný zlom, keď deti stratia záujem o futbal? Prečo je tomu tak?
„Vo väčšine prípadov je to pri prechode zo základnej na strednú školu, na začiatku vo fáze skúšania a na konci mládežníckeho veku po doraste. Dôvodov predčasného ukončenia aktívnej činnosti môže byť viacero a nedá sa to určiť všeobecne ako dogmu na každého. Tými najčastejšími dôvodmi môžu byť vzťah k samotnému futbalu, nerealizovateľnosť vytýčených cieľov, skorá špecializácia a v neposlednom rade príliš mnoho zápasov či turnajov v mladom veku, kde chýba akási voľnosť či hravosť, ktorú zažijú len pri hre na „ulici“.“
