Prinášame vám rozhovor s bežkyňou na lyžiach Sarah Šulekovou, ktorá žiaľ kvôli zdravotným problémom a vysokoškolským povinnostiam musela sľubne rozbehnutú kariéru prerušiť.
Ako si sa dostala k bežeckému lyžovaniu? Aké najväčšie prekážky si musela na začiatku kariéry prekonať?
„S bežeckým lyžovaním som začala ako tretiačka na základnej škole. Kamarátka ma nahovorila, aby som sa prišla pozrieť na jeden tréning, pretože už dlhšiu dobu som o bežkách básnila. Hneď po prvých, aj keď nevydarených pokusoch som vedela, že je to záľuba na celý život. Spomínam si, ako som na prvý tréning prišla v lyžiarskej hrubej kombinéze a pokazila som svoje prvé bežecké topánky (smiech). Na začiatku som trénovala pravidelne, prekážky som musela prekonávať až neskôr.“
Čím ti tento šport učaroval? Čo všetko si musela kvôli obetovať?
„Zimu proste milujem. Zimné športy boli vždy mojou vášňou, či už hokej, bežky, lyžovanie, snowboard, sánkovanie alebo guľovanie sa. Bežky sú pre mňa dokonalou harmóniou pohybu a prírody. Každým sklzom a odrazom mi dávali pocit slobody, relaxu a psychickej energie. Tento šport ma síce okrem voľného času obral aj ranný spánok a piatkové chvíle s kamarátkami, no vôbec to neľutujem. Čím som bola staršia, pristupovala som k bežeckému lyžovaniu zodpovednejšie. V začiatkoch som sa veľakrát musela donútiť ísť vôbec na tréning, postupne som ho však brala ako súčasť života. Vďaka nemu som si uvedomila, že ak chceme v živote niečo dosiahnuť, musíme tomu veľa obetovať.“
Akým spôsobom ťa podporovali rodičia v tvojej kariére?
„Rodičia boli vždy tí, ktorí ma “dotlačili” ísť na tréning, keď sa mi nechcelo. Každé preteky prežívali spoločne so mnou. Nehovoriac o tom, že každý víkend boli pri mne, aby ma povzbudili a videli v akcii. Stáli pri mne a podporovali ma za každých okolností. Oporou mi bol okrem nich aj zvyšok mojej rodiny. Touto cestou by som sa im chcela za to poďakovať.“
Ako výrazne ovplyvnili tvoju kariéru tréneri František Novodomec a Mário Kubiš ? Ako sa ti s nimi spolupracovalo?
„Začínala som pod vedením trénera Novodomca. Neskôr som prestúpila do Ski Team JASE Látky, kde ma niekoľko rokov trénoval Mário Kubiš a dorasteneckom veku si ma zobral opäť pod ochranné krídla tréner Novodomec. Jeho profesionálny prístup mi vštepil sebadisciplínu, cieľavedomosť, motiváciu a bojovnosť. Začiatky boli veľmi ťažké, najradšej by som zdupkala z každého tréningu. Časom, keď som fyzicky zosilnela, tak som si tréningy obľúbila a začala si uvedomovať, ako ma posúvajú vpred. Obom trénerom patrí veľká vďaka, naučili ma naozaj mnoho.“
Čo považuješ za tvoje najväčšie úspechy?
„Určite to bola nominácia na EYOF, na ktorej som od začiatku spolu s trénerom Novodomcom makala.“
Ako s odstupom času spomínaš na tvoju účasť na Európskom zimnom olympijskom festivale mládeže vo fínskom Vuokatti 2022? Čo pre teba znamenalo reprezentovať Slovensko na tomto podujatí? Aké zážitky si si z Fínska odniesla?
„Bol to zážitok na celý život. Som nesmierne hrdá, že som mohla reprezentovať Slovensko na tomto významom podujatí. Bola to však zároveň aj veľká zodpovednosť. Práve vo Fínsku som si uvedomila, aké neskutočné množstvo driny sa skrýva za úspechom. Otvárací ceremoniál, zapálenie olympijského ohňa a nové priateľstvá, to sú proste okamihy, na ktoré sa len tak ľahko nedá zabudnúť.“
Máš nejaký konkrétny moment alebo pretek, ktorý bol pre tvoju kariéru zlomovým?
„Sezóna 2021/2022, v ktorej som v kategórii junioriek obsadila konečné 3. miesto bola z hľadiska mojej kariéry kľúčová. Nominácia na EYOF a 2. miesto na Bielej stope (25 km) mi ukázali, čo všetko dokážem, ak budem poctivo trénovať. “
Ako si sa vysporiadala so zraneniami alebo inými problémami, ktoré sa počas kariéry vyskytli?
„Zranenia a choroby som brala veľmi tragicky. Plakala som vždy, keď mi lekári oznámili, že nemôžem trénovať. Osud to zariadil bohužiaľ tak, že k týmto príjemnostiam prišlo vtedy, keď som sa cítila fyzicky najlepšie.“
Robilo ti problém zosúladiť osobný život, školské a športové povinnosti?
„Všetky povinnosti som brala ako súčasť života a snažila som sa ich zosúladiť.“
Aké vlastnosti alebo zručnosti považuješ za kľúčové pre úspech v bežeckom lyžovaní?
„Z vlastnej skúsenosti viem, že je potrebná sebadisciplína, zodpovednosť, pokora, trpezlivosť a taktiež motivácia nevzdať sa, keď to práve nejde. Každý človek prežíva okrem úspešných dní aj tie zlé. Vtedy si treba uvedomiť, že po každej búrke vyjde slnko.“
Prečo si sa rozhodla skončiť s bežeckým lyžovaní? Na ktoré okamihy tvojej kariéry najradšej spomínaš?
„Koniec kariéry nebol plánovaný. Stále nie som úplne stotožnená s tým, že som musela kariéru prerušiť. Avšak vysoká škola a zdravotné problémy ma donútili načas spomaliť. Verím, že sa ešte objavím na bežkárskych tratiach, aby som na sebe zamakala a nie len tak jazdila. O tom však rozhoduje niekto iný.“
TITULNÁ FOTO: SOŠV/Andrej Galica
