Dres OŠK Stožok obliekajú bratia Peter a Juraj Šufliarskí, s ktorými vám prinášame rozhovor.
V súvislosti s tým, že ste bratia začali ste s futbalom spoločne ?
Peter: “Futbal som začal hrávať skôr ja, keďže brat je o 5 rokov mladší, ale nakoniec si našiel cestu k nemu aj on sám.”
Juraj: “Peťo je odo mňa starší o päť rokov, takže začínal s futbalom skôr ako ja.”
Chcel mladší z vás dobehnúť či predbehnúť toho staršieho ? Odovzdával starší z vás skúsenosti tomu mladšiemu ?
Peter: “Či ma chcel dobehnúť alebo predbehnúť, to musí povedať on, no stále má možnosť (smiech). Skúsenosti a aj vedomosti sa snažím, samozrejme, odovzdať aj jemu, keďže Stožok aj trénujem, a teda trénujem aj jeho. “
Juraj: “Určite som sa chcel v detstve vyrovnať bratovi. Často sme spolu ako deti hrávali futbal a veľa som sa od neho naučil. Myslím si, že práve vďaka mojim bratom som sa dostal k futbalu a zamiloval si ho. “
Ako ste sa ocitli spoločne v OŠK Stožok ?
Peter: “V žiackych kategóriách a v doraste som hrával v Detve a pri prechode do kategórie mužov som išiel hrať za ŠKP Detva, no po čase sa to bohužiaľ rozpadlo, a tak som sa možno aj trošku nechtiac ocitol v Stožku, kde som poznal chalanov, s ktorými sme hrávali spolu práve v žiackych kategóriách v Detve či už to bol Marek Fekiač, Paťo Gondáš, alebo zosnulý Maťo Ferko. Najväčšiu zásluhu má na tom pravé Marek Fekiač, ktorý sa mi ozval. Brat ešte hrával v detvianskom áčku, až neskôr prešiel k nám. “
Juraj: “Peťo tam pôsobil už pár sezón, kým som ja hrával ešte v Hriňovej za dorast. Keď som z dorastu prechádzal k mužom, prvú polovicu sezóny som strávil v Detve. Počas zimy som však chcel zmenu a v Stožku pôsobilo pár mojich dobrých kamarátov ako Dominik Daniš alebo Maťo Šufliarský a bola tam prevažne mladá partia chalanov, takže som sa rozhodol ísť tam. Dneska svoje rozhodnutie absolútne neľutujem.“
Vnímate špecificky, že hrávate v jednom mužstve ?
Peter: “Za seba musím povedať, že asi ani nie, aspoň ja to nevnímam. Na tréningoch aj na zápasoch ho beriem ako spoluhráča, ale na zápase, ak hrá dobre, mám z toho väčšiu radosť ako pri ostatných spoluhráčoch. Samozrejme si ale miesto v základnej zostave musí zaslúžiť a nedostane ho zadarmo len preto, že je to môj brat!!! “
Juraj: “Nikdy som si nepomyslel, že raz budeme spoluhráči. Bola to pre mňa zvláštna situácia hrať v jednom tíme so starším bratom. Teraz však pôsobí aj ako náš tréner a myslím si, že hra v Stožku sa pod jeho vedením zlepšila. Rešpektujem ho aj ako hráča, aj ako trénera.“
Mali ste si už možnosť zahrať proti sebe ?
Peter: “Vo veľkom futbale nie, keďže je medzi nami veľký vekový rozdiel a nemali sme sa ako stretnúť. Jedine v mužskej kategórií, kde ale hrávame spolu.“
Juraj: “Keďže je medzi nami 5-ročný rozdiel, nemali sme možnosť stretnúť sa proti sebe ani v žiackych, ani v dorasteneckých kategóriách. Proti sebe sme odohrali len pár zápasov na menších turnajoch, kde sme boli každý v inom tíme. ”
V čom sa na trávniku podobáte a naopak, čo vás odlišuje ?
Peter: “Asi čo najviac vnímam je fyzická stránka. Viac hrám do tela a mám viac súbojov, ktoré sa snažím nevypúšťať. Taktiež som výbušnejšia povaha, čo je samozrejme vidieť na každom zápase (smiech). Ostatné veci asi musí porovnať niekto, kto nás vidí spoločne na ihrisku v zápase. “
Juraj: “Podobáme sa najmä účesom (smiech), ale odlišuje nás viacero aspektov, či už napríklad rýchlosť, vytrvalosť, bojovnosť aj výška. “
Vládne medzi vami športová rivalita ?
Peter: “Tá medzi nami vládne vždy (smiech), ale už len keď hráme NHL na playku alebo pri inom športe, ktorý hráme proti sebe. Teraz sa skôr na zápasoch snažíme podporiť.“
Juraj: “Osobne som to nikdy tak nevnímal. V súčasnosti si myslím, že sa snažíme jeden druhého podporiť a podržať za každých okolností.“
Je futbal u vás doma témou číslo jedna ?
Peter: “Podľa mňa nie. Bavíme sa o futbale pred zápasom, po zápase alebo keď mame tréning, ale inak sa o futbale veľa nerozprávame. “
Juraj: “Nemyslím si, že je práve témou číslo jeden, ale samozrejme, bavíme sa aj o ňom.”
Odovzdávate si po zápase vzájomné postrehy, čo by sa dalo urobiť inak a čo sa podarilo ?
Peter: “Áno. Hneď po zápase alebo večer sa o tom rozprávame aj ako sme hrali my, aj kto ako hral, čo sa dalo spraviť lepšie, čo sme fakt pokazili alebo naopak, čo nám v zápase vyšlo.“
Juraj: “Určite áno. Po každom zápase sa doma rozprávame, čo sme mohli každý jeden urobiť v zápase lepšie a na čom je potrebné do budúcna ešte popracovať.“
