Miroslav Chlebničan sa celý život venuje futbalu v Kriváni: Som hrdý na to, že som rodnú obec neopustil

Miroslav Chlebničan sa celý život venuje futbalu v Kriváni: Som hrdý na to, že som rodnú obec neopustil

Miroslav Chlebničan je súčasťou futbalového klubu TJ Kriváň už viac ako tridsať rokov, pričom v ňom začínal ako 9-ročný. Medzi mužmi debutoval v sezóne 1999/2000 v zápase proti Kováčovej. V jeho futbalových šľapajách sa rozhodli kráčať aj jeho synovia Miroslav a Marek. So starším Miroslavom si už dokonca zahral spoločne za A-mužstvo. Bolo to tohtoročnom v prípravnom stretnutí proti Detvianskej Hute.

FUTBALOVÉ ZAČIATKY

Futbal bol od útleho detstva mojou vášňou. Súťažne som ho začal hrať ako 9 – ročný, keď si ma všimol na našom futbalovom ihrisku v Kriváni počas hrania s kamarátmi vtedajší tréner žiakov Štefan Spodniak. Ten sa ma opýtal, či by som nechcel hrávať futbal aj súťažne. Ihneď som súhlasil a už som sa nevedel dočkať prvého tréningu. Štefan Spodniak bol aj mojim prvým trénerom v mužstve mladších žiakov. Vtedy bolo v tíme cez 20 hráčov.

ŠPORT PLNÝ EMÓCIÍ

Futbal je podľa mňa najkrajší kolektívny šport, pri ktorom prežívame emócie všetkého druhu, či už pozitívne alebo negatívne. Život mi obohatil najmä tým, že som pri ňom spoznal veľa fantastických ľudí. Naučil ma tiež, akú dôležitosť zohráva pri tomto športe partia ľudí, s ktorou futbal hráte. V našej rodine je futbal na jednom z najvyšších miest, keďže v mojich stopách kráčajú aj synovia Miroslav s Marek. Všetci sa futbalu aktívne venujeme. Samozrejme ho aj často sledujeme pri televíznych obrazovkách, takže manželka to má s nami ozaj ťažké.

ODPORÚČANIE MLADÝM FUTBALISTOM

Je potrebné hrať futbal pre radosť a nedávať si hneď na začiatku veľmi vysoké ciele, pretože to je mnoho krát ten dôvod, prečo s futbalom mladí ľudia končia predčasne. Aj v  kluboch je na nich vytváraný veľký tlak, či už na ich predvedené výkony alebo výsledky mužstva. Často krát nesú svoj podiel viny aj rodičia, ktorí svoje deti preceňujú. A keď nenaplnia ich očakávania, prenesú svoju frustráciu aj na nich.

TRÉNERI, KTORÍ MA OVPLYVNILI

Ako som už spomínal prvým bol Štefan Spodniak, ktorý bol v tom čase na Kriváni špecialista na mládežnícke tímy. Neskôr už pri A–mužstve to boli Peter Ľupták, Milan Halaj, Ivan Vlček, Milan Zošiak… Každý z trénerov bol niečím výnimočný, najviac by som však asi vyzdvihol Ivana Vlčeka a Ing. Petra Ľuptáka.

O DLHOVEKOSTI A HISTÓRII KRIVÁNSKEHO FUTBALU

Futbalisti mojej generácie hrali futbal vždy z lásky a väčšina aspoň na tejto úrovni zadarmo. Ťažko sa mi hodnotí, prečo tá mladšia generácia hráčov nezostáva pri futbale dlhšie. Zrejme je to kvôli tomu, že ich v staršom veku už futbal nenapĺňa. U každého je to však individuálne. Kriváň hral v sezóne 1988/1989  majstrovstvá kraja, čo je dnešná III. liga.

Z vtedajšej generácie boli legendami skoro všetci, ale pre mňa boli naj hráči tej doby Martin Klimo, Jozef Zauška a Peter Ľupták. Z hráčov, s ktorými som hrával ja osobne je to Ľubomír Suja. Ten hrával aj II. ligu za Vráble a tesne pred tridsiatkou sa vrátil do svojej rodnej obce. Zo súčasnej generácie hráčov je to Martin Vajs, ktorý je pre Kriváň určite legendou už teraz.

VERNÝ JEDNÉMU KLUBU

Či už v mládežníckych kategóriách alebo v kategórii seniorov boli určité pokusy o prestup, no nakoniec sa žiadny neuskutočnil. Najbližšie som mal k nemu v kategórii starších žiakov, keď som mal 15 rokov a bol som na skusoch vo vtedy prvoligovom tíme FC Slovan Divín. Odohral som zaň aj niekoľko prípravných zápasov, nakoniec však k prestupu nedošlo.

Keď sa nato pozriem spätne, tak som hrdý nato, že som celú kariéru odohral za moju rodnú obec. A k tým srdciarom? Myslím si, že v dnešnej dobe hráči hľadajú čo najlepšie podmienky. Už aj v okresných súťažiach sa snažia pôsobenie v nejakom tíme spojiť s  benefitom pre svoju osobu. Nechcem hovoriť len o financiách, môžu to byť aj rôzne iné výhody.

ŠTVRŤSTOROČIE V SENIORSKOM FUTBALE

Za A – mužstvo Kriváňa som prvý krát nastúpil v sezóne 1999/2000 v zápase proti Kováčovej, takže je to už nejakých 25 rokov. Kvalitatívne sa I. trieda podľa môjho názoru posunula smerom nadol. Mnohí terajší hráči možno so mnou súhlasiť nebudú. Avšak v dobe, keď som začínal, bola ešte aj II a III trieda, ktorá bola ešte rozdelená na dve skupiny. Takže ja osobne si myslím, že kvalita vtedajšej I. triedy bola na úrovni dnešnej VI. ligy. Však mnoho mužstiev, ktoré v tom čase hrávalo I. triedu dnes pôsobí v  V. alebo VI. lige.

DERBY SO STOŽKOM

Sú to vždy emočne vypäté stretnutia, ktoré ako každé správne derby nemajú favorita. Najčerstvejšie mám v pamäti ten posledný duel, v ktorom sme na trávniku OŠK triumfovali 1:2. Išlo o náš najlepší zápas tejto sezóny. Na Stožku mám mnoho priateľov, keďže v jednom období hrávali chalani zo Stožku za Kriváň. Bolo to v časoch, keď si budovali svoj terajší futbalový štadión.

JESENNÚ ČASŤ I. TRIEDY POZNAČILI DVA LIKVIDAČNÉ ZÁKROKY

Je veľmi nepríjemné, keď sa v zápase stane niečo také. Jeden z tých zákrokov som videl a podľa môjho názoru tam nebol úmysel zraniť protihráča. Zrejme to bola zhoda nešťastných okolností, že došlo k tak vážnemu zraneniu. K druhému incidentu sa vyjadriť neviem, keďže som ho nevidel. Ťažko povedať, či sa dá takýmto situáciám predísť, pretože často je to len nešťastná náhoda. Určite však treba citlivo posudzovať úmyselné zákroky, ktoré by mali byť vždy potrestané červenou kartou. 

SYNOVIA MIROSLAV A MAREK KRÁČAJÚ V OTCOVÝCH STOPÁCH

Teším sa z obidvoch. Starší Miroslav je v súčasnosti hráčom MFK Detva, kde hráva za kategóriu U19 III. ligu. Taktiež v rámci striedavých štartov nastupuje za krivánsky dorast. Hráva na tom istom poste ako ja, čiže stopéra a celkom sa mu darí. Verím, že to môže dotiahnuť ďaleko. Určite je však pred ním ešte dlhá cesta poctivého tréningu.

Mladší Marek hráva v našom doraste na poste krajného záložníka, je typický rýchlonohý krídelník. Futbal však má zatiaľ ako doplnkový šport, keďže sa súťažne venuje atletike. Je členom atletického klubu Detva v pohybe, kde sa mu darí dosahovať pekné výsledky. Takže uvidíme, pre aký šport sa v budúcnosti rozhodne.

Určite ho budem podporovať nech si vyberie čokoľvek. Zahrať si spolu so synmi za krivánske áčko by bol pre mňa jeden zo splnených snov. Aj keď čiastočne mi to už podarilo. So starším synom Miroslavom sme spoločne nastúpili na pozícii stopérov v tohoročnom prípravnom zápase proti Detvianskej Hute, ktorý vyhrali sme 4:0. Dúfam, že si spolu všetci traja zahráme aj v súťažnom stretnutí.

ODKAZ FANÚŠIKOM

Fanúšikom TJ Kriváň by som chcel v prvom rade poďakovať za ich doterajšiu podporu. Pevne verím, že si na náš futbalový štadión nájde cestu aj mladšia generácia. 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *