Jeden z nich hráva VI. ligu za HAMSIK ACADEMY (B), ten druhý pre zmenu nastupuje v I. triede za TJ Družstevník Očová. Reč je o futbalových bratoch Ľudovítovi a Marekovi Jamnických, s ktorými vám prinášame rozhovor.
Ako spomínate na vaše futbalové začiatky?
Ľudovít: „Futbal som začal hrávať, keď som mal 9 rokov. Pamätám si, že najprv som na tréning ani veľmi ísť nechcel, ale otec ma tam doviezol a začal sa môj futbalový život. Začiatky boli ťažšie, no postupne som si k futbalu vybudoval vzťah a to ma drží doteraz. “
Marek: „Futbalu sa venujem od ôsmich rokov. Mojim prvým klubom bol MFK Zvolen, pôsobil som tam len krátko. Odtiaľ som prestúpil do Očovej, kde som s malými prestávkami až dodnes.“
Chcel mladší z vás dobehnúť či predbehnúť toho staršieho? Odovzdával starší z vás skúsenosti tomu mladšiemu?
Ľudovít: „ Či ma chcel mladší brat dobehnúť alebo predbehnúť posúdiť neviem. Príde mi prirodzené, že každý chce byť čo najlepší bez ohľadu na to, či niekoho dobehne alebo predbehne. Myslím si, že nejaké skúsenosti sme si navzájom odovzdávali. Hlavne v mladšom veku sme boli na ihrisku niekedy častejšie ako doma. Dokonca ešte aj doma sme si zvykli kopať, kým sa nerozbila nejaká váza alebo nespadol kvet. “
Marek: „Keď som bol mladší, bratovi som sa chcel aspoň priblížiť. Na jeho predbehnutie som nemal potrebnú kvalitu.“
Aké miesto vo vašej rodine má futbal?
Ľudovít: „ Popravde futbal v našej rodine nemal nejaké extra miesto, keďže otec k futbalu nikdy nepričuchol. Kedysi hrával futbal starý otec a asi odtiaľ prišiel aj prvotný impulz. Postupne sa teda futbal zapracoval aj do našej domácnosti.“
Marek: „Cez víkend žije naša rodina futbalom. My s bratom na trávnikoch a rodičia alebo starí rodičia nás často povzbudzujú z tribúny. “
Čo pre vás osobne futbal znamená?
Ľudovít: „V mladšom veku, kým som mal na starosti iba futbal a školu, znamenal pre mňa takmer všetko. Momentálne ho beriem ako súčasť životného štýlu. Ako človek starne, menia sa mu aj priority a životné situácie. Takže momentálne pre mňa futbal znamená odreagovanie sa, zašportovanie si a trávenie času s partiou. “
Marek: „Pre mňa osobne znamená futbal radosť, že aspoň niekam patrím (úsmev).“
Boli ste sa pozrieť na niektorých bratových zápasoch?
Ľudovít: „ Bol som na viacerých bratových dueloch. Vždy som si chcel pripraviť aj pekné transparenty, rapkáč alebo pokriky. Lenže nikdy som nemal možnosť prejaviť sa, pretože by sa na mňa nahneval a nebavil by sa so mnou.“
Marek: „Bratove stretnutia navštevujem vždy, keď mi to čas dovolí.“
Čo považuješ za vaše najväčšie športové úspechy?
Ľudovít: „ Za najväčšie úspechy považujem, že sme v žiackej kategórii vybojovali I. ligu. Ďalej by som spomenul krátkodobé pôsobenie v Slovane Bratislava. Nesmierne si cením aj následné pôsobenie v seniorskom mužstve Zvolena, za ktorý som nastupoval v III. lige.“
Marek: „Ak mám byť úprimný, tak veľa tých úspechov nebolo. Spomínam si na postup s očovským dorastom do III. ligy.“
V čom sa podľa vás futbalovo, ale aj v živote odlišujete?
Ľudovít: „Futbalovo sa odlišujeme od seba pomerne dosť. Okrem toho, že ja som ľavák, tak pravú nohu nemám len na podopieranie. Som veľmi technický hráč, veľmi rýchly, nepríjemný v súbojoch, dynamický, veľmi dobre kondične pripravený a výborný hlavičkár s dobrou koncovkou. Ale teraz vážne. Myslím si, že môj brat je skôr tvrdší hráč, ktorý nevypustí žiadny súboj a hlavu dá aj do miešačky. Ja som skôr technický a herný typ. A podobne je to aj v živote. Ja mám radšej, keď sa niečo deje. Som rád v centre diania a brat je skôr opačný typ.“
Marek: „Brat je celkovo lepší futbalista. Je technickejší a má lepší pohyb. Ja som skôr také nemotorné drievko, aspoň v hlavičkách som lepší (úsmev).“
Prehry patria k životu. Ktorý z vás vie rýchlejšie stráviť neúspech? Čo vám v tejto situácii pomáha?
Ľudovít: „ S tým sa každý vysporiadava sám, takže ťažko povedať, kto vie neúspech stráviť rýchlejšie. Každopádne mne v takých situáciách pomáha nechať si to uležať v hlave a uvedomiť si, že taký je život. Je to len nejaká jedna situácia, ktorá nastala. To neznamená, že sa zrúti svet a už nenastanú pekné momenty. Pomáha mi tiež ešte dobrá hudba. “
Marek: „ Myslím si, že v našom veku si z prehier ani jeden z nás ťažkú hlavu nerobí. Ja osobne chodím zapiť prehru do bufetu na ihrisku.“
Čo sa týka futbalu, panuje medzi vami bratská rivalita alebo súrodenecká láska?
Ľudovít: „ Povedal by som, že ani jedno ani druhé. Som rád, ak sa bratovi darí, ale nepíšem mu kvôli tomu ódy na radosť .“
Marek: „Rivalita medzi nami nikdy nepanovala.“
Čo si na bratovi najviac vážite?
Ľudovít: „Keď naozaj niečo potrebujem, môžem sa na neho spoľahnúť. “
Marek: „ Môžem sa na neho spoľahnúť.“
TITULNÁ FOTO: TJ Tatran VLM Pliešovce, Milan Černák / MY Zvolen
