Slovenské farby na olympijských hrách v Tokiu hájil v chôdzi na 20 kilometrov Miroslav Úradník, s ktorým vám prinášame rozhovor.
Ako si sa dostal k atletike ? Prečo si si vybral práve chôdzu ?
K atletike som sa dostal úplnou náhodou na základnej škole. V Krivci sme mali školský Olympijský deň, v rámci ktorého prišli do našej školy Juraj a Roman Benčíkovci spolu s Petrom Korčokom. Konala sa beseda a na záver na sme si mohli zasúťažiť na tenisovom školskom ihrisku. Do posledných minút so nevedel či sa postavím na štart. Techniku nám vysvetlili len pred začiatok pretekov…. Nakoniec som sa rozhodol, že to predsa vyskúšam, však nemám čo stratiť.
Na prekvapenie som vyhral nad svojimi rovesníkmi a stál som na stupni víťazov. Pekný pocit, získal som svoju prvú medailu. Neskôr som začal navštevovať žiacku chodeckú ligu v Banskej Bystrici, kde som sa dostal k svojmu prvému trénerovi Romanovi Benčíkovi. A prečo som si ju vybral ? Paradoxne som iné atletické disciplíny neskúšal, maximálne beh na 12 minút. Chytilo ma to a vďačím za to mojim rodičom, ktorí chodili so mnou na každé preteky a podporovali ma.
Ktorý športovec je pre teba vzorom ?
Mojím vzorom je Matej Tóth. Vážim si ho ako športovca a aj človeka, ktorý napriek svojím veľkým úspechom zostal sám sebou. Jeho úspechy ma motivujú tvrdo na sebe pracovať a priblížiť sa k jeho veľkým úspechom.
Aké úspechy sa ti v chodeckej kariére podarilo dosiahnuť ?
Z juniorských úspechov si cením najviac 4. miesto na Európskom pohári v chôdzi na 10 km (41:48 min.). Aktuálne seniorské úspechy sú určite pre mňa osobný rekord na 20km – 1:22,30 (PODEBRADY 2020). Nesmiem zabudnúť ani na bronzovú medailu zo Svetových vojenských hier z čínskeho WUHANU 2019 a miestenku na olympijské hry do Tokia 2020.
Ako vychádzaš s Matejom Tóthom ?
Mal som to šťastie, že som mohol od leta 2018 spolu s Maťom trénovať až doposiaľ, keďže pravé ukončil svoju aktívnu športovú kariéru. Na jeseň 2018 som prišiel do tréningovej skupiny Mateja Spišiaka a začali sme spoluprácu, ktorá trvá dodnes. S Maťom sme trénovali takmer každý deň spolu v Banskej Bystrici ,ale aj na sústredeniach. Vďačím mu neskutočne za veľmi cenné rady, pomoc na tréningoch a aj vďaka nemu som mal motiváciu tvrdo makať a približovať sa mu v tréningu.
Ako s odstupom času spomínaš na 3. miesto zo Svetových vojenských hier v roku 2019 ?
Bola to úplne nečakané. Na podujatie som vôbec nešiel s cieľom priniesť si domov medailu. O to väčšia bola radosť, keď som v cieli zistil , že mám bronz.
V tomto roku si sa zúčastnil odložených Letných olympijských hier v Tokiu. Čo pre teba znamenalo reprezentovať Slovensko pod piatimi kruhmi ? Ako hodnotíš svoje vystúpenie v chôdzi na 20 kilometrov ?
Olympiáda bola veľmi špecifická, keďže kvôli pandémii bola posunutá na rok 2021 .Nesmierne som sa tešil, keď som sa dozvedel , že cestujem do Tokia spolu s celým tímom. Boli to krásne momenty na sústredení v talianskom Livigne. Bol som do posledných dní v strese, pretože som sa vo svetovom rankingu pohyboval na spodnej hranici. Na olympiádu cestovalo 60 najlepších a mne sa to podarilo. Vydýchol som si po uzavretí rankingu a sústredil som sa na záverečnú prípravu. Moje vystúpenie hodnotím ako výsledok, na ktorý som v daných podmienkach mal. Stačilo to na 41. miesto, cenné skúsenosti a neopísateľné emócie radosti a slzy šťastia v cieli.
Momentálne sa venuješ chôdzi na 20 kilometrov. Priblížil by si nám priebeh tréningov ? Na čo sa pri nich zameriavaš ?
20 kilometrov je rýchlejšia a výbušnejšia vytrvalostná disciplína. Tréningy sa skladajú z ľahších voľnejších tréningov do 12 km, následne zo špeciálnych tréningov na úrovni 4 min. na 1 kilometer, tempových tréningov do 20km v tempe do 4:30min/km a vytrvalostných tréningov do 30 – 35km . Do tréningu sa zaraďujú aj doplnkové športy ako bicykel, plávanie a bežky.
Uvažuješ, že si v budúcnosti vyskúšaš aj chôdzu na 35 kilometrov, ktorá nahradí chodeckú päťdesiatku ? Čo si myslíš o zaradení chodeckej štafety do programu olympijských hier ?
Áno. Nedávno som absolvoval 1. Majstrovstvá Slovenska na 35 km, ktoré sa konali v nedeľu 17. októbra v Banskej Bystrici. Je to trošku nešťastné riešenie. Štafeta nie je individuálna disciplína a ešte teraz nepoznáme ako sa bude dať prebojovať na olympijské hry do Paríža 2024. Skôr by som bol za dve oddelené disciplíny (35 km muži a 35 km ženy). Tým pádom by bola zachovaná rodová rovnosť. Išlo by o individuálnu disciplínu. Osobne si myslím, že budeme mať problém poskladať tím na 35 km, ktorý by bol schopný konkurovať tým najsilnejším chodeckým krajinám ako sú Španielsko, Taliansko, Čína, Japonsko…
Aké sú tvoje športové ciele do budúcnosti ?
V budúcnosti chcem bojovať o čo najlepšie umiestnenia vo svete . Tvrdo trénovať a tešiť sa z úspechov.
FOTO: SOŠV/ Jakub Súkup
