Martin Vajs začal s futbalom ako 6-ročný. „Na prvý tréning som cestoval do Hriňovej. A keďže mi futbal hneď učaroval, začal som chodiť na každý tréning. V Spartaku som hrával za prípravku aj žiakov, pričom jednu sezónu som nastupoval aj za dorast.“
Keď mal Vajs 16 rokov, oslovil ho klub z rodnej obec Kriváň. „Povedali mi, že mi vybavia ostaršenie a budem hrávať rovno za áčko. A tak sa aj stalo. Dres Kriváňa obliekam dodnes. Odvtedy už ubehlo veľa rokov. Medzitým som mal aj iné ponuky, no moja odpoveď bola vždy rovnaká. Kriváň je mojou srdcovou záležitosťou a pokiaľ sa do súťaže prihlási, ostatné ponuky sú pre mňa bezpredmetné. Niektoré boli dokonca aj finančne ohodnotené. Príde mi však smiešne brať peniaze v VII. lige. Dedinský futbal má byť hlavne o kolektíve, srande a snahe niečo dokázať.“
Krivánsky rodák čoskoro oslávi 32 rokov. „Pomaličky sa už pripravujem zavesiť kopačky na klinec. Prednedávnom som v klube začal trénovať deti a dorast. Je to moja srdcovka, ktorej budem sa venovať aj naďalej. Na Kriváni sme to celkom dobre rozbehli. Pri tejto príležitosti by som chcel vyzdvihnúť meno Richarda Ďuricu, ktorý mi pomáha vo všetkom čo sa týka futbalu. Je to človek s veľkým srdcom, takých ako on je na svete málo.“
„Touto cestou by som sa chcel poďakovať rodine, všetkým spoluhráčom aj protihráčom, ktorých som počas svojej dedinskej kariéry poznal. Menej je niekedy viac. Ďakujem,“ týmito slovami uzavrel rozhovor srdciar z TJ Kriváň.
