Futbalové začiatky Erika Melichera sú späté s turnajom v Čiernom Balogu, na ktorom reprezentoval základnú školu. „Prišli naň aj tréneri z Podbrezovej, ktorí si ma zrejme všimli a ponúkli mi príležitosť hrať za Podbrezovú. Kvôli tomu som musel prestúpiť a začať chodiť na základnú školu do Brezna, aby som sa mohol zúčastňovať tréningov a venovať sa tak futbalu. Vďaka futbalu som spoznal nových priateľov a navštívil zaujímavé miesta, pretože sme chodili na zápasy po celom Slovensku. Futbal ma pripravil o voľný čas a taktiež o čas strávený so starými priateľmi, keďže sme tréningy niekedy mávali aj trikrát či štyrikrát do týždňa. Často som z nich chodieval domov až večer a cez víkend sme mávali vždy zápas.“
27-ročný futbalista pochádza zo športovo založenej rodiny. „ Starká kedysi hrávala hádzanú a ocino robil zápasenie. Mne sa už v detstve zapáčil futbal a vybral som si práve túto cestu. Mimo rodiny ma dnes inšpiruje Kevin De Bruyne. Čo sa týka futbalu, mojou najväčšou výhodou, no zároveň i nevýhodou je výška. Som vďaka nej mrštný a celkom rýchly. Pri súbojoch s väčšími a silnejšími protihráčmi je však moja výška nevýhodou.“
Rodák zo Sihly dosiahol najväčší futbalový úspech na turnaji v Kalinove, kde bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja. „Veľmi rád spomínam aj na minulú sezónu, v ktorej sme s OŠK Stožok získali najviac bodov v histórii klubu a skončili sme tesne druhí za postupujúcimi Látkami, ktoré sme ako jediné dokázali poraziť. Za mimofutbalový úspech považujem odbehnutie polmaratónu. Mám v pláne odbehnúť aj maratón a ak sa mi to podarí, budem to môj najväčší úspech. “
Na pôsobenie v Podbrezovej spomína Melicher len v tom najlepšom, pretože mu dalo futbalové základy a naučilo ho tímovosti, ktorá je pre futbal veľmi dôležitá. „Počas kariéry som zažil jeden veľmi nezvyčajný moment. Keď som hral za Podbrezovú, zúčastnili sme sa turnaja v Maďarsku, pričom víťazi skupín postúpili do semifinále, ktoré sa uskutočnilo v Budapešti. Základná skupina sa však hrala na ihrisku v strede kukuričného poľa, takže keď išla lopta do autu, smerovala do poľa medzi kukuricu, kam sme po ňu museli potom chodiť. To som ešte nikdy predtým nezažil a ani nevidel.“
Erik si zahral aj za rodnú Sihlu. „ Nastupoval som za ňu dve sezóny. Som samozrejme veľmi rád, že sa objavila na futbalovej mape. Viem presne povedať, ako klub vznikol, lebo som sa ho rozhodol založiť ja s bratrancom a ešte jedeným kamarátom. Zistili sme záujem miestnych chalanov a keď nás bolo štrnásť alebo pätnásť, rozhodli sme sa to proste skúsiť. Dohodli sme sa s obcou, ktorá nám dala peniaze na lopty, dresy, spravili sa sprchy a šatne. V prvej sezóne sme povyhrávali zopár zápasov. Tak sme si preto povedali, že skúsime aj druhú sezónu. Po druhej sezóne už ale hráči nemali toľko času a nebol už ani taký kolektív ako na začiatku. Dosť často sme mali problém zoskupiť sa, aby nás bolo jedenásť. Po týchto dvoch sezónach som dostal lepšiu ponuku a odišiel.“
Šikovnému futbalistovi utkveli z angažmánu na Sihle utkveli najviac tri okamihy. „ Tým prvým je samozrejme prvé víťazstvo, keď sme triumfovali na Pohronskej Polhore 2:3, pričom sme viac ako polovicu zápasu mali o jedného hráča menej . Prehrávali sme prehrávali 1:0 aj 2:1, no vďaka dobrej bojovnosti sme to dokázali otočiť a vyhrať. Druhým momentom je prvá domáca výhra v pomere 2:1 s Polomkou. Na tento zápas sa vtedy prišlo pozrieť aj dosť veľa ľudí. Posledným je priateľský zápas so Stožkom predtým ako som tam prestúpil.“
A zápasy proti ktorým mužstvám boli na Sihle považované za derby? „Jednoznačne to bol Čierny Balog (B), keďže to bola najbližšia obec. Pamätám si hlavne remízu, keď nás bili ako” žito”. Išiel som sám na brankára a vyrovnal som z jedinej šance stav na 1:1. Toto bolo asi najväčšie derby, ktoré som zažil. Nie je to asi také derby, aké mával Stožok s Vígľašom. Každé derby je síce iné, ale vždy chcete vyhrať.“
V auguste 2016 sa Melicher stal hráčom OŠK Stožok. „Sihla sa pomaly začala rozpadať a aj môj kamarát, ktorý so mnou klub zakladal odišiel práve do Stožku. Pôsobil tam asi jednu sezónu, keď sa ma raz spýtal, či nechcem tiež hrávať za Stožok. Usporiadali sme s nimi priateľský zápas, po ktorom sme sa dohodli, že prestúpim. Kamarát už dnes síce nehrá, lebo má iné povinnosti, no ten kolektív v Stožku je výborný. Taký nebol v Podbrezovej ani na Sihle. Dobrý kolektív hráčov je vo futbale najdôležitejší. Bez problémov som medzi chalanov zapadol. “
Rodákovi z Horehronia učarovalo Podpoľanie krásnou prírodou. Miestnych špecialít zatiaľ mnoho neochutnal, keďže si Stožkári po stretnutí doprajú skôr pizzu, klobásky, párky, pivko či domácu. „Keď som prichádzal do Stožku. tak postupoval z druhej triedy do prvej a tá kvalita nebola taká, ako je teraz. Kvalita išla postupom času hore a to o dosť. Keď si to porovnám napríklad s tými tímami, ktoré sú v banskobystrickej časti, tak podľa mňa táto liga u nás je oveľa ťažšia ako v banskobystrickej lige. Vo zvolenskej časti máme teraz vlastne šesť alebo sedem tímov, ktoré sú rozmedzí piatich bodov. Je to strašne nabité a vyrovnané. Aj kvalita samotných hráčov je výborná, keďže tu pôsobia hráči, ktorí sa nepresadili vo Zvolene, Krupine, Detve…“
Derby zápasy proti Vígľašu a Kriváňu spočiatku Erik nevnímal tak ako jeho spoluhráči. „Postupom času, keď už hráte nejakú tú sezónu s nimi a vidíte ako celé mužstvo reaguje, tak vlastne aj vy sa chytíte na tú vlnu a už tie zápasy hráte naplno, Idete do toho duelu s tým, že budete bojovať do poslednej sekundy, siahnete si na dno svojich síl a za každú cenu chcete vyhrať. Aj ja to už teraz tak vnímam. Keď ideme hrať, jednoznačne nastupujem do tých zápasov cieľom vyhrať a nechať na ihrisku všetko. Väčšinou bývajú tieto stretnutia aj dosť vyhrotené.“
„Naši fanúšikovia sú najlepší v lige. Chodia na naše zápasy, aj keď hráme vonku. Povzbudzujú nás a vždy je ich počuť. Ešte sa nestalo, že by nás na nejaký zápas neprišiel nikto povzbudiť. Odkázal by som im, nech nás aj ďalej chodia podporovať na zápasy. A aj keď možno nie vždy je hrá dokonalá, hráme pre nich a pred nimi sa vždy hrá lepšie,“ týmito slovami uzavrel rozhovor 31-ročný futbalista.
TITULNÁ FOTO: BAZALA.SK
