![\"\"](\"https:\/\/podpolianskysport.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/0_po-vitezne-kvalifikaci-se-svedskem-trnava-1.jpg\")
<\/p>\nJaroslav Papiernik sa narodil 14. febru\u00e1ra 1952 v Hri\u0148ovej. Otec \u0160tefan mu umrel, ke\u010f mal len 6 rokov. Pri n\u00e1vrate domov do Budim\u00edra spadol ne\u0161\u0165astne spadol pod koles\u00e1 \u00fa\u017e poh\u00fdnaj\u00faceho sa vlaku. Detstvo mal preto \u0165a\u017ek\u00e9. Maminka musela do pr\u00e1ce, aby u\u017eivila rodinu a on sa staral nielen o mal\u00fa sestru, ale aj dom\u00e1cnos\u0165 a hospod\u00e1rstvo.<\/p>\n
Cez pr\u00e1zdniny sa ve\u013emi r\u00e1d vracal do rodnej Hri\u0148ovej k star\u00fdm rodi\u010dom z maminej strany. O\u010darilo ho tamoj\u0161ia kr\u00e1sna pr\u00edroda, no aj \u013eudia z dedinsk\u00e9ho prostredia. Ako \u0161pongia nas\u00e1val do seba ich \u010distotu, \u00faprimnos\u0165 a r\u00fddzos\u0165. Ke\u010f mu dal ktosi v Ko\u0161iciach u\u017e ako ml\u00e1dencovi prez\u00fdvku “Detvan”, ani slov\u00ed\u010dkom neprotestoval. Bol hrd\u00fd na to, odkia\u013e poch\u00e1dzal.<\/p>\n
Po otcovi \u0161ikovnom u\u010dite\u013eovi matematiky zdedil nielen hlavu, ale aj ve\u013ek\u00fa zanietenos\u0165 pre robotu a vz\u0165ah k \u0161portu. Ke\u010f\u017ee ten v Budim\u00edre, dedinke ne\u010faleko Ko\u0161\u00edc, nielen u\u010dil, ale aj funkcion\u00e1r\u010dil na tamoj\u0161om \u0161tadi\u00f3ne, chcel ma\u0165 z jedin\u00e9ho syna futbalistu. Drobn\u00fd Jaro v tren\u00edrkach a\u017e pod kolen\u00e1 ho ist\u00fd \u010das aj hr\u00e1val, no nezbl\u00e1znil sa do\u0148.<\/p>\n
\u010co\u017ee je to za \u0161port, ke\u010f za dev\u00e4\u0165desiat min\u00fat neraz ani g\u00f3l ned\u00e1me, frflal \u010dasto, ke\u010f pri\u0161iel domov. Na\u0161\u0165astie si ho kdesi v\u0161imol Michal Ninits, ktor\u00fd je dnes u\u017e \u017eia\u013e tie\u017e po smrti. S mlad\u00fdmi to tento h\u00e1dzan\u00e1rsky tr\u00e9ner vedel ako m\u00e1lokto. Mal nos na talenty. Dok\u00e1zal ich zavetri\u0165 aj na stovky kilometrov. Nie si s\u00edce u\u017e najmlad\u0161\u00ed, no sk\u00fasi\u0165 to m\u00f4\u017eeme, povedal Jarovi a otvoril mu dvere do dorasteneckej \u0161atne ko\u0161ick\u00fdch VS\u017d.<\/p>\n
<\/p>\n
\u201eKe\u010f\u017ee nebol talentom od boha, drel, drel a drel. Mal neskuto\u010dne siln\u00fa v\u00f4\u013eu a bol a\u017e neuverite\u013ene pracovit\u00fd. V\u0161etko robil naplno a v\u017edy i\u0161iel na doraz. Hoci za\u010d\u00ednal na kr\u00eddle, dokonca aj v reprezent\u00e1cii, postupne sa vypracoval na jednu z najlep\u0161\u00edch spojok, ak\u00e9 kedy slovensk\u00e1 h\u00e1dzan\u00e1 mala. Tak\u00fa kr\u00e1tku k\u013eu\u010dku po ruke, ak\u00fa mal on, neovl\u00e1dal nikto u n\u00e1s ani pred n\u00edm, ani po \u0148om.\u201c\u00a0<\/em> (Franti\u0161ek \u0160ulc, b\u00fdval\u00fd spoluhr\u00e1\u010d)<\/p>\n \u201ePoznal som mnoh\u00fdch inteligentn\u00fdch chlapov, ktor\u00ed sa ale nikdy nestali ve\u013ek\u00fdmi hr\u00e1\u010dmi. Poznal som aj tak\u00fdch, ktor\u00ed – obrazne povedan\u00e9 – nevedeli do p\u00e4\u0165 napo\u010d\u00edta\u0165, no ke\u010f hrali, i\u0161iel \u010dlovek na nich o\u010di necha\u0165. Jaro Papiernik bol jedn\u00fdm z m\u00e1la t\u00fdch, ktor\u00fdm to myslelo aj na ihrisku, aj mimo neho. Tie Ko\u0161ice, ktor\u00e9 sa stali – v rokoch 1978 a 1981 – dvakr\u00e1t majstrami \u010ceskoslovenska, boli dobr\u00fdm ligov\u00fdm mu\u017estvom s jedn\u00fdm nadpriemern\u00fdm hr\u00e1\u010dom svetov\u00e9ho form\u00e1tu. Jaro bol za \u010dias tr\u00e9nera V\u00edchu, ktor\u00fd Slov\u00e1kov ve\u013emi v l\u00e1ske nemal, \u0161es\u0165 rokov kapit\u00e1nom reprezent\u00e1cie. K tomu u\u017e niet viac \u010do doda\u0165…\u201c\u00a0<\/em>(Vojtech Profant, b\u00fdval\u00fd spoluhr\u00e1\u010d a rodinn\u00fd priate\u013e)<\/p>\n \u201eSpom\u00ednam si na jeden z prv\u00fdch z\u00e1pasov, ktor\u00e9 som odohral za mu\u017eov VS\u017d. Z\u00edskali sme loptu, nu\u017e som upa\u013eoval do proti\u00fatoku, ke\u010f mi Jaro hodil loptu ako psovi kamsi pod nohy. Akosi sa mi ju predsa len podarilo chyti\u0165 a strelil som g\u00f3l. Ihne\u010f pribehol ku mne, aby mi povedal – prep\u00e1\u010d, mlad\u00fd. Bol nielen v\u00fdborn\u00fdm hr\u00e1\u010dom, ale aj \u010dlovekom. Hoci spomedzi n\u00e1s jasne vy\u010dnieval, nikdy to nikomu nedal poc\u00edti\u0165.\u201c\u00a0<\/em>(Martin Lipt\u00e1k, b\u00fdval\u00fd spoluhr\u00e1\u010d)<\/p>\n Bol fanatikom. H\u00e1dzan\u00e1 bola pre neho v\u0161etk\u00fdm. Man\u017eelka M\u00e1ria, ktor\u00e1 e\u0161te pod diev\u010densk\u00fdm menom Nagyov\u00e1 hr\u00e1vala basketbal za prvopligov\u00e9 ko\u0161ick\u00e9 VSS, mu azda aj tis\u00edckr\u00e1t – neraz zo \u017eartu, no ob\u010das i v\u00e1\u017ene – pripomenula, \u017ee sa o\u017eenil s \u0148ou a nie s h\u00e1dzanou. Akoby hrach o stenu h\u00e1dzala…<\/p>\n Ke\u010f u\u017e tr\u00e9noval v Pova\u017eskej Bystrici, chodievala za n\u00edm raz-dvakr\u00e1t za mesiac na v\u00edkend. Zatia\u013e\u010do varila, z\u00e1palisto ju z pedantne pripraven\u00fdch papierov informoval o pl\u00e1ne pr\u00edpravy mu\u017estva, o hernom v\u00fdkone jeho chlapcov v predch\u00e1dzaj\u00facom stretnut\u00ed, o taktickej pr\u00edprave na ten bud\u00faci…<\/p>\n \u017dil niekde medzi realitou a il\u00faziou. I\u0161iel za t\u00fdm, \u010do si vysnil a mnoh\u00e9 dosiahol. No st\u00e1lo ho to ve\u013emi ve\u013ea s\u00edl. Bol uzatvoren\u00fd do seba. Nedelil sa ani o robotu, ani o rados\u0165, ani o staros\u0165. Hoci sa te\u0161il i sm\u00fatil, em\u00f3cie dal na sebe zna\u0165 len zriedkakedy. Bol ne\u0161\u0165astn\u00fd, ke\u010f hr\u00e1\u010dom, ktor\u00fdch on presved\u010dil, aby i\u0161li z Ko\u0161\u00edc do Se\u010doviec, kde vtedy tr\u00e9noval a kde spolu napokon z\u00edskali aj titul, musel vysvet\u013eova\u0165, pre\u010do nedost\u00e1vaj\u00fa to, \u010do mali s\u013e\u00faben\u00e9.<\/p>\n I\u0161iel sa pred man\u017eelkou od hanby prepadn\u00fa\u0165, ke\u010f jej zo Zub\u0159\u00ed, kde tr\u00e9noval po odchode zo Se\u010doviec, telefonicky oznamoval, \u017ee jej nem\u00f4\u017ee posla\u0165 peniaze, lebo nedostal v\u00fdplatu. On urobil v\u0161etko, \u010do bolo v jeho sil\u00e1ch a nedostal ni\u010d. Nech\u00e1pal to a trpel.<\/p>\n \u201eSpom\u00ednam si na vyhl\u00e1senie v\u00fdsledkov ankety o najv\u00e4\u010d\u0161ie osobnosti slovenskej h\u00e1dzanej v roku 2000. Teda za rok, v ktorom Jaro z\u00edskal so Se\u010dovcami, hoci tie hrali v najvy\u0161\u0161ej s\u00fa\u0165a\u017ei len druh\u00fa sez\u00f3nu, majstrovsk\u00fd titul. Napriek tomu bol za tr\u00e9nera roka vyhl\u00e1sen\u00fd \u0160tefan Katu\u0161\u00e1k. Na bankete sa Jaro rozplakal ako mal\u00fd chlapec. Chl\u00e1cholil som ho, no zbyto\u010dne, neust\u00e1le mi opakoval: ‘tvrdo sme robili, nie\u010do sme dok\u00e1zali a ja som nebol odmenen\u00fd… C\u00edtil to ako ve\u013ek\u00fa krivdu.”\u00a0<\/em>(Martin Lipt\u00e1k)<\/p>\n \u201eNemal r\u00e1d prehry, no \u017eivot nie je len o v\u00ed\u0165azstv\u00e1ch. Naj\u0165a\u017e\u0161iu utrpel v \u010dase, ke\u010f sa rozhodol od\u00eds\u0165 od h\u00e1dzanej a nast\u00fapil do V\u00fdchodoslovensk\u00fdch \u017eeleziarn\u00ed.\u201c<\/em> (man\u017eelka M\u00e1ria Papiernikov\u00e1)<\/p>\n Hoci faj\u010dil a pivko-dve si dal aj ako hr\u00e1\u010d, tri dni pred z\u00e1pasom u\u017e ani \u0161luk a ani hlt. Pozdej\u0161ie, najm\u00e4 v \u010dase, ke\u010f sa stal mana\u017e\u00e9rom ko\u0161ick\u00e9ho h\u00e1dzan\u00e1rskeho klubu, za\u010dal pi\u0165 viac a viac. Meno Papiernik otv\u00e1ralo v meste v\u0161etky dvere, nu\u017e prib\u00fadali kamar\u00e1ti, zn\u00e1mi i\u00a0 ve\u010dern\u00e9 posedenia.<\/p>\n Bol priate\u013esk\u00fd, spolo\u010densk\u00fd a hoci z\u00e1bavu zv\u00e4\u010d\u0161a nerobil, \u017eiadnu nepokazil. \u010c\u00edm viac bolo poh\u00e1rikov, ktor\u00fdm sa pozrel a\u017e na dno, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ie mal probl\u00e9my. Najm\u00e4 doma, man\u017eelka mu dokonca pohrozila rozvodom. Po\u017eiadal preto zn\u00e1mych, ktor\u00fdch mal, aby mu vybavili nejak\u00e9 miesto vo fabrike.<\/p>\n Len\u017ee beda. Technick\u00fd antitalent, ktor\u00fd mal probl\u00e9m vy\u0165uka\u0165 \u010d\u00edslo na mobilnom telef\u00f3ne, si na\u0161iel v kancel\u00e1rii na svojom stole po\u010d\u00edta\u010d, ktor\u00fd nedok\u00e1zal ani zapn\u00fa\u0165. Len zato, \u017ee sa vol\u00e1\u0161 Papiernik, si dostal tak\u00fd plat, ak\u00fd tu ja m\u00e1m po desiatich rokoch, nu\u017e si pom\u00f4\u017e s\u00e1m, \u0161plechol mu do o\u010d\u00ed jedovito kolega, ktor\u00e9ho po\u017eiadal o pomoc.<\/p>\n Chlap s detvianskou hrdos\u0165ou to nedok\u00e1zal str\u00e1vi\u0165. Po nieko\u013ek\u00fdch mesiacoch dal v\u00fdpove\u010f. Prv\u00fdkr\u00e1t v \u017eivote sa vzdal bez toho, \u017ee by zabojoval. Pozna\u010dilo ho to. Prestal si veri\u0165, ist\u00fd \u010das ni\u010d nerobil a pri\u0161li \u010fal\u0161ie \u00falety.<\/p>\n Na jeho \u0161\u0165astie po \u010dase pochopil, \u017ee bez h\u00e1dzanej nem\u00f4\u017ee \u017ei\u0165. Tr\u00e9noval Se\u010dovce a po tom, \u010do s nimi z\u00edskal titul, nieko\u013eko mesiacov aj Zub\u0159\u00ed.<\/p>\n \u201eNeviem presne, \u010do sa tam vtedy stalo. Z Jarovho rozpr\u00e1vania som vyrozumela iba to\u013eko, \u017ee uprostred sez\u00f3ny do\u0161lo k situ\u00e1cii, ktor\u00fa bolo mo\u017en\u00e9 rie\u0161i\u0165 len dvoma sp\u00f4sobmi. Bu\u010f od\u00edde on, alebo niektor\u00ed hr\u00e1\u010di. Zbalil sa a \u0161iel. Zd\u00f4vodnil mi to t\u00fdm, \u017ee predsa nemohol dopusti\u0165, aby si zachr\u00e1nil poz\u00edciu na \u00fakor chlapcov, ktor\u00ed maj\u00fa mlad\u00e9 rodiny a musia ich \u017eivi\u0165. Och, ty moja Matka Tereza, a na teba kto berie oh\u013ead?, len to\u013eko som mu vtedy povedala.\u201c<\/em> (M\u00e1ria Papiernikov\u00e1)<\/p>\n No kufre nevyba\u013eoval doma v Ko\u0161iciach, ale v Pova\u017eskej Bystrici, kde v t\u00fdch d\u0148och taktie\u017e menili tr\u00e9nera a nov\u00fa \u0161ancu dali pr\u00e1ve jemu.<\/p>\n \u201eBol spokojn\u00fd ako u\u017e dlho nie. Ka\u017ed\u00fd ho re\u0161pektoval, nikto sa mu neplietol do roboty, \u010do potreboval, to dostal. S tak\u00fdm pr\u00edstupom sa ako tr\u00e9ner dovtedy nikde nestretol. Spom\u00ednam si, ako som za n\u00edm raz pri\u0161la. Vonku mrzlo a\u017e pra\u0161\u0165alo a ani v tom jeho byt\u00edku nebolo najteplej\u0161ie. Sp\u00fdtala som sa ho, pre\u010do nepo\u017eiada o ohrieva\u010d. Zbl\u00e1znila si sa, odvetil, tak\u00e9 skvel\u00e9 podmienky mi tu utvorili a ja ich e\u0161te budem za\u0165a\u017eova\u0165 takou hl\u00fapos\u0165ou, akou je ohrieva\u010d? D\u00e1me si na seba na noc oteplova\u010dky a vydr\u017e\u00edme to, uzavrel t\u00fato debatu. Sta\u010dilo, aby som sa o tom na druh\u00fd de\u0148 na sekretari\u00e1te klubu len slovkom zmienila a ohrieva\u010d bol na izbe.\u201c<\/em> (M\u00e1ria Papiernikov\u00e1)<\/p>\n Nechal si nast\u00fapi\u0165 mu\u017estvom, aby hr\u00e1\u010dom povedal: \u201ePo\u010d\u00favajte chlapci, v uplynulom ro\u010dn\u00edku ste s\u00edce skon\u010dili a\u017e piati a nepost\u00fapili ste do play-off, no vy m\u00e1te aj na to, aby ste boli majstrami. Len tomu mus\u00edte uveri\u0165.\u201c\u00a0<\/em>Funkcion\u00e1ri ho nechali robi\u0165 svoju pr\u00e1cu a on mu\u017estvo zakr\u00e1tko nau\u010dil ako chutia v\u00ed\u0165azstv\u00e1. V z\u00e1vere sez\u00f3ny 2000\/2001\u00a0 sa s n\u00edm prebojoval a\u017e do fin\u00e1le. Na opa\u010dne strane palubovky st\u00e1li Se\u010dovce…<\/p>\n \u0164a\u017ek\u00e1 sez\u00f3na ho e\u0161te viac vy\u010derpala. Ke\u010f bol vlani na Ve\u013ek\u00fa noc doma v Ko\u0161iciach, nie a nie ho vytiahnu\u0165 vonku. Len mamu i\u0161iel polia\u0165. Ke\u010f mu man\u017eelka uk\u00e1zala nov\u00fa vetrovku, ktor\u00fa mu k\u00fapila, iba utr\u00fasil, na\u010do vraj m\u00ed\u0148a peniaze, ve\u010f on ju u\u017e beztak nevynos\u00ed…\u00a0Ve\u010dne bol zaduman\u00fd a u\u017e nieko\u013eko mesiacov upadal do depresi\u00ed. Len h\u00e1dzan\u00e1 ho dok\u00e1zala z nich dosta\u0165. Ke\u010f vkro\u010dil do haly, op\u00e4\u0165 bol vo svojom \u017eivle. Prv\u00e9 dva fin\u00e1lov\u00e9 z\u00e1pasy<\/p>\n Pova\u017eania doma vyhrali. Pevne veril, \u017ee s\u00e9riu ukon\u010dia hne\u010f tret\u00edm duelom, prv\u00fdm v Se\u010dovciach. Mu\u017estvo som pripravil ako som najlep\u0161ie vedel, m\u00e1 na to, aby t\u00fato \u00falohu zvl\u00e1dlo, mo\u017eno u\u017e zajtra budem doma, povedal man\u017eelke do telef\u00f3nu. Nevy\u0161lo to. Tret\u00ed duel prehrali hostia v stredu tesne o dva g\u00f3ly a\u017e po pred\u013a\u017een\u00ed, \u0161tvrt\u00fd o de\u0148 nesk\u00f4r v riadnom hracom \u010dase. Stav bol 2:2 na z\u00e1pasy a oba t\u00edmy sa za\u010dali ihne\u010f pripravova\u0165 na rozhoduj\u00faci nede\u013en\u00fd s\u00faboj.<\/p>\n \u201eBola som v Se\u010dovciach a videla som na \u0148om, \u017ee je na konci so silami. Ve\u013emi som ho prosila, aby i\u0161iel aspo\u0148 na de\u0148 so mnou domov. S mu\u017estvom za ten \u010das beztak ni\u010d neurob\u00ed\u0161 a ty aspo\u0148 trochu pookreje\u0161, pr\u00edde\u0161 na in\u00e9 my\u0161lienky, sna\u017eila som sa ho presved\u010di\u0165. Nechcel o tom ani po\u010du\u0165. Vraj \u010di si mysl\u00edm, \u017ee opust\u00ed chlapcov tri dni pred rozhoduj\u00facim z\u00e1pasom. To neprich\u00e1dza do \u00favahy, dodal razantne. Vedela som, \u017ee neuspejem. Mal ve\u013ek\u00fd pocit zodpovednosti a pod jej tlakom robil v \u017eivote aj chybn\u00e9 rozhodnutia.\u201c\u00a0<\/em>(M\u00e1ria Papiernikov\u00e1)<\/p>\n Sadol do autobusu a pri vystupovan\u00ed z neho – to u\u017e bolo v piatok nadr\u00e1nom – sa s ostatn\u00fdmi l\u00fa\u010dil s t\u00fdm, \u017ee sa uvidia na ve\u010dernom tr\u00e9ningu.<\/p>\n Na rozhoduj\u00faci fin\u00e1lov\u00fd s\u00faboj \u017eia\u013e u\u017e nepri\u0161iel. \u201e Za t\u00fdch \u0161trn\u00e1s\u0165 mesiacov, \u010do sme spolu robili, sa to stalo prv\u00fdkr\u00e1t. Bolo mi to s\u00edce \u010dudn\u00e9, no myslel som si, \u017ee bu\u010f je unaven\u00fd, alebo sa s niek\u00fdm – ke\u010f\u017ee na druh\u00fd de\u0148 bolo Jaroslava – zasedel. A to aj napriek tomu, \u017ee som ho odvtedy, \u010do k n\u00e1m pri\u0161iel, nevidel ani v povznesenej n\u00e1lade, nieto opit\u00e9ho. Ak sme si po tr\u00e9ningu aj pivo dali, zostalo len pri jednom.\u201c\u00a0<\/em>(Jozef Koz\u00e1k, jeho asistent v Pova\u017eskej Bystrici)<\/p>\n S man\u017eelkou naposledy hovoril v piatok na poludnie. Odhov\u00e1ral ju, aby na rozhoduj\u00faci fin\u00e1lov\u00fd z\u00e1pas cestovala. Vysvet\u013eoval jej, \u017ee bude pre\u0148ho \u0165a\u017ek\u00fd, \u017ee ho zaiste ve\u013emi vy\u010derp\u00e1 a naviac, \u010do ak to nevyjde a bude sklaman\u00e1? Napokon sa dohodli, \u017ee do Pova\u017eskej Bystrice pricestuje, ale a\u017e v de\u0148 z\u00e1pasu, teda v nede\u013eu.<\/p>\n \u201cVe\u010der mi pri\u0161lo na um, \u017ee by som si mala so sebou vzia\u0165 aj nejak\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 \u0161aty. Ve\u010f nech sa to u\u017e skon\u010d\u00ed akoko\u013evek, nejak\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 posedenie na z\u00e1ver sez\u00f3ny ur\u010dite bude. Obliekla som si \u010dierny kost\u00fdm a postavila sa pred zrkadlo. Nie, tento nie, pripadala som si ak\u00e1si pochm\u00farna. Akoby si mala \u00eds\u0165 na pohreb a nie na sl\u00e1vnos\u0165, povedal som si v duchu.\u201c\u00a0<\/em> (M\u00e1ria Papiernikov\u00e1)<\/p>\n Pribli\u017ene v tom \u010dase sa i\u0161iel Jozef Koz\u00e1k pozrie\u0165 do ubytovne, v ktorej mal Jaro izbu. Hoci spod prahu videl, \u017ee dnu sa svieti, na klopanie nikto neotv\u00e1ral. Zrejme len niekam vybehol a zabudol zhasn\u00fa\u0165, povedal si v duchu a odi\u0161iel. V sobotu r\u00e1no sa Jozef Koz\u00e1k do ubytovne vr\u00e1til. Spod prahu st\u00e1le unikalo svetlo, na klopanie op\u00e4\u0165 nikto neotv\u00e1ral. Vzal preto z vr\u00e1tnice n\u00e1hradn\u00e9 k\u013e\u00fa\u010de a odomkol dvere.<\/p>\n \u201eTo som u\u017e mal zl\u00e9 tu\u0161enie, ve\u013emi som sa b\u00e1l, \u017ee sa mu nie\u010do prihodilo. No \u017eeby si siahol na \u017eivot, to mi ani len na um nepri\u0161lo. Ke\u010f som ho videl visie\u0165 v sprchovacom k\u00fate, podlomili sa mi nohy a ani som nevedel, ako som z izby vyc\u00faval…\u201c<\/em> (Jozef Koz\u00e1k) Pitva potvrdila, \u017ee v krvi nemal ani stopu po alkohole.<\/p>\n \u201eMal na sebe tri\u010dko a sl\u00edpy, tak zvykol sp\u00e1va\u0165. Zrejme vstal z postele a urobil to. Lek\u00e1r mi povedal, \u017ee si ani nedok\u00e1\u017eem predstavi\u0165, \u010do v\u0161etko sa s \u010dlovekom v takej hlbokej depresii deje. Hovorili sme aj s patol\u00f3gom, ktor\u00fd ho pitval. Vraj tak\u00e9 vystresovan\u00e9 telo p\u00e4\u0165desiatnika u\u017e dlho nevidel, akoby de\u0148 pred smr\u0165ou vy\u0161iel po tridsiatich rokoch z bane. V jeho organizme nastal v tej osudnej chv\u00edli a\u017e neskuto\u010dn\u00fd skrat…\u201c<\/em> (M\u00e1ria Papiernikov\u00e1)<\/p>\n Zomrel tak, ako zv\u00e4\u010d\u0161a \u017eil. Pre mnoh\u00fdch nepochopite\u013ene, tajomne, bez slova rozl\u00fa\u010dky i listu s vysvetlen\u00edm, s\u00e1m medzi \u0161tyrmi stenami. Pova\u017eania vyhrali piaty rozhoduj\u00faci fin\u00e1lov\u00fd z\u00e1pas nad Se\u010dovcami 29:24 a z\u00edskali svoj prv\u00fd majstrovsk\u00fd titul. O p\u00e4\u0165 dn\u00ed nesk\u00f4r sa z\u00fa\u010dastnili na pohrebe mu\u017ea, ktor\u00fd ich nau\u010dil, ako chutia g\u00f3ly a v\u00ed\u0165azstv\u00e1. V rakve le\u017eal v drese M\u0160K so zlatou medailou na hrudi. Do ve\u010dnosti odch\u00e1dzal s pokojom v du\u0161i. Dlh\u00e9 mesiace tvrdo pracoval a bol za to odmenen\u00fd.<\/p>\n PROFIL JAROSLAVA PAPIERNIKA Naroden\u00fd:\u00a0<\/strong>14. febru\u00e1ra 1952 v Hri\u0148ovej<\/p>\n Zomrel:\u00a0<\/strong>26. apr\u00edla 2002 v Pova\u017eskej Bystrici<\/p>\n Hr\u00e1\u010dska kari\u00e9ra:\u00a0<\/strong>VS\u017d Ko\u0161ice (1971 – 1974), Dukla Praha (1974 – 1976), VS\u017d Ko\u0161ice (1976 – 1986), SPVG Versmold (Nemecko, 1986\/87), HSC Bad Neustadt (Nemecko, 1987 – 1989)<\/p>\n Reprezent\u00e1cie \u010cSSR: <\/strong>190 z\u00e1pasov\/508 g\u00f3lov, \u00fa\u010dastn\u00edk 0H 1976 v Montreale (6. miesto), MS 1978 v D\u00e1nsku (11. miesto) a MS 1982 v Nemecku (10.miesto)<\/p>\n Hr\u00e1\u010dske \u00faspechy:\u00a0<\/strong>s VS\u017d Ko\u0161ice majster \u010cSSR (1978 a 1981), v\u00ed\u0165az \u010cs. poh\u00e1ra (1980), v\u00ed\u0165az ankety o najlep\u0161ieho h\u00e1dzan\u00e1ra \u010cSSR (1982 a 1983), \u010dlen All Star t\u00edmu Slovenska 20. storo\u010dia, \u010dlen Klubu ligov\u00fdch kanonierov<\/p>\n Tr\u00e9nersk\u00e1 kari\u00e9ra: <\/strong>VS\u017d Ko\u0161ice (1990 – 1992), \u0160KP Se\u010dovce (1997 – 2000), HC Zub\u0159\u00ed (2000\/01), M\u0160K Pova\u017esk\u00e1 Bystrica (2001-2002)<\/p>\n Tr\u00e9nersk\u00e9 \u00faspechy: <\/strong>2. miesto s VS\u017d Ko\u0161ice vo feder\u00e1lnej lige v ro\u010dn\u00edku 1990\/91, majster Slovenska v roku 2000 s \u0160KP Se\u010dovce, majster Slovenska in memoriam v roku 2002 s M\u0160K Pova\u017esk\u00e1 Bystrica, v\u00ed\u0165az Slovensk\u00e9ho poh\u00e1ra 2001 s M\u0160K Pova\u017esk\u00e1 Bystrica<\/p>\n Uvedenie do siene sl\u00e1vy slovenskej h\u00e1dzanej: <\/strong>rok 2014<\/p>\n ZDROJ: <\/strong>denn\u00edk \u0160port. \u010cl\u00e1nok by bez pomoci Zdena Simonidesa z denn\u00edka \u0160port, ktor\u00fd sa v rubrike “Smr\u0165 pri\u0161la skoro” venoval aj Jaroslavovi Papiernikovi nevznikol. Touto cestou by som sa mu chcel po\u010fakova\u0165, \u017ee mi \u010dl\u00e1nok poskytol na vlastn\u00e9 spracovanie a ja som tak mohol \u010ditate\u013eom pribl\u00ed\u017e \u017eivotn\u00fd pr\u00edbeh hri\u0148ovsk\u00e9ho rod\u00e1ka Jaroslava Papiernika.<\/p>\n FOTO:<\/strong> TASR, HK Ko\u0161ice<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Jaroslav Papiernik sa narodil 14. febru\u00e1ra 1952 v Hri\u0148ovej. Otec \u0160tefan mu umrel, ke\u010f mal len 6 rokov. Pri n\u00e1vrate domov do Budim\u00edra spadol ne\u0161\u0165astne spadol pod koles\u00e1 \u00fa\u017e poh\u00fdnaj\u00faceho sa vlaku. Detstvo mal preto \u0165a\u017ek\u00e9. Maminka musela do pr\u00e1ce, aby u\u017eivila rodinu a on sa staral nielen o mal\u00fa<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":864,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[12],"tags":[],"aioseo_notices":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/789"}],"collection":[{"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=789"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/789\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":863,"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/789\/revisions\/863"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/864"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=789"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=789"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/podpolianskysport.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=789"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}KE\u010e AJ VE\u013dK\u00cd CHLAPI PLA\u010c\u00da…<\/h3>\n
NAJ\u0164A\u017d\u0160IA PREHRA<\/strong><\/h3>\n
RE\u0160TART NA POVA\u017d\u00cd\u00a0<\/strong><\/h3>\n
![\"\"](\"https:\/\/podpolianskysport.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/45274017_2332534993693330_7275624180802912256_n-1.jpg\")
<\/p>\nNA POKRAJI S\u00cdL<\/h3>\n
BEZRADNOS\u0164 NA R\u00c1ZCEST\u00cd<\/h3>\n
![\"\"](\"https:\/\/podpolianskysport.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/JAROSLAV-PAPIERNIKjpg-1.jpg\")
<\/p>\n
\n<\/strong><\/p>\n