Po kvalitnej zimnej príprave, ktorú sme vyplnili turnajmi nielen v hale, ale aj vonku, väčšinou s kvalitnými súpermi (Dukla Banská Bystrica, Lučenec, Detva, Zvolen, Kalinkovo…) sme nastúpili na jarnú časť súťaže s veľkým odhodlaním. Ešte pred prvým výkopom sme absolvovali spolu s rodičmi zájazd do Trnavy na veľké futbalové derby Spartak Trnava – Slovan Bratislava, v ktorom naši chlapci sprevádzali na hraciu plochu hráčov Slovana a následne si pozreli samotný zápas. Určite to bol pre nich veľký zážitok a dúfam aj motivácia. Veď prezliekať sa na napríklad v reprezentačnej šatni trnavského štadióna, vidieť sieň slávy Spartaka Trnava spolu so sprievodným slovom ich prezidenta a kopou ďalších zážitkov, bolo niečo nezabudnuteľné.
Je rozdiel, keď hodnotíte niečo hneď alebo s odstupom času. Niekedy je lepšie získať si určitý odstup, ktorému napomôže práve ten spomínaný dôležitý čas. Moje bezprostredné dojmy by sa niesli v duchu, všetko je super, posunuli sme sa o jedno miesto vyššie v súťaži oproti jeseni a predbehli sme nášho konkurenta zo Sliača, ktorého sme v jarnej časti na jeho trávniku porazili 3:6.
Takisto ďalšie zápasy sme zvládli s prehľadom, až na nášho jediného premožiteľa z Hriňovej, s ktorým sme však dokázali držať celý zápas krok. Oproti jeseni sme s ním utrpeli len tesnú a smolnú prehru 3:4. Neboli sme ďaleko od veľkého prekvapenia a ako jediní z našej skupiny sme dokázali držať so Spartakom krok. No aj smolné prehry po kvalitnom výkone posúvajú a zoceľujú mužstvo. A nech mi už nikto nehovorí, že v zápasoch tejto vekovej kategórie nejde aj o výsledok. Veď slzy v očiach našich hráčov po spomínanom zápase hovorili za všetko a náladu im nespravila ani pozápasová pizza.
Tak ako veľa mojich kolegov musím konštatovať, že výkony našich malých bojovníkov záviseli veľa krát od kvality súpera. Podcenenie slabších súperov a naopak, čím ťažší súper, tým bolo treba nabudiť mužstvo ku kvalitnejšiemu a bojovnému výkonu. Paradoxne to zaúčinkovalo až po zlom začiatku, prameniacom z prílišného rešpektu a následnom zistení, že hrať sa dá s každým, aj s Hriňovou. Asi je toto všetko v nás Slovákoch zakorenené viacej, ako si myslíme. A prejavuje sa to už od detí, cez dospelých v nižších kategóriách a až po tých najlepších… Takisto musím skonštatovať, že sa nevieme tešiť a správne namotivovať z úspechov okolia. Skôr máme tendenciu všade hľadať chyby (čo nie je vždy na škodu, ak je to pre dobro veci a vieme sa z nich poučiť) a nedopriať úspech tým, ktorí si ho zaslúžia…
Keď som už vytiahol aj kritický tón, tak musím spomenúť, že je tiež vidieť, keď niekto robí futbal pre peniaze alebo len pre dobrý pocit. Všetko by malo začať dobre nastaveným systémom štátu, podporeným určite aj materiálne. Ľudia by sa však nemali angažovať len zo zištných dôvodov, zvlášť, keď sa jedná o deti!
Pre dobré základne na dedinách, o ktorých sa v rôznych článkoch zmieňujú odborníci na všetko, nie je veľmi perspektívne, keď tých najlepších hráčov lákajú do mestských klubov už v ich začiatkoch. Je to určite ľahšia cesta, ako si vychovať svojich hráčov, čo pri tej niekoľkonásobnej základni oproti nám nemal byť problém. Ak chcú podporu od okolitých dedinských mužstiev musia nechať priestor, nech okrem trénerov ťahajú a vychovávajú tých momentálne slabších aj ich šikovnejší kamaráti. A nech sú práve ich rodičia tými, kto ich správne nasmeruje a nie naopak! O kolektíve – partii, ktorá sa tak narúša radšej pomlčím. Čiže je čo naprávať aj medzi nami dospelými ,ak chceme následne vychovávať deti a ísť im príkladom.
Článok by sa mal niesť aj v pozitívnom a tak prejdime ku športovým veciam, ktoré si určite zaslúžia kladné zhodnotenie. Ako som už vyššie spomínal podarilo sa nám oproti jesennej časti posunúť sa o jedno miesto vyššie, za celkového víťaza našej skupiny Hriňovú. Hrali sme teda o celkové 3. miesto v ObFZ Zvolen s mužstvom, ktoré skončilo na 2. mieste v tej istej súťaži (skupina JUH). Bolo to mužstvo Kováčovej, ktoré hralo pod hlavičkou Ostrej Lúky.
Hralo sa na neutrálnom ihrisku v Stožku za stáleho dažďa. Po bojovnom výkone sme uhrali remízu 2:2. Na penalty sme mali šťastie a podržal nás aj brankár Tomi, a tak sme vyhrali 3:2. Zaslúžene sme sa tak tešili z celkového víťazstva a 3. miesta v celej súťaži. Myslím si, že pri účasti 15-tich mužstiev je to výborný výsledok! O celkové prvenstvo si to rozdali mužstvá Hriňovej a Zvolen (A). Tu mali viacej šťastia Zvolenčania, ktorí triumfovali 3:2. Celkové poradie na prvých troch priečkach v ObFZ Zvolen bolo teda nasledovné: 1. MFK Zvolen (A), 2. Spartak Hriňová a 3. MFK Vígľaš Pstruša!
Na to, že sme hrali súťažne prvý rok a väčšinou s mužstvami, ktoré mali hráčov v priemere starších, myslím, že to celkom slušné…Hlavne dúfam, že tieto skúsenosti pretavíme do lepšej hry a následne aj lepších výsledkov v ďalšej sezóne. Počas celého roka sme nemali problém s tréningovou morálkou. Po stálom záujme a následnom doplnení hráčskeho kádra viacerými novými hráčmi dúfam, že budeme v nastúpenom trende pokračovať. A postupne sa nováčikovia, medzi ktorými je aktuálne aj veľa dievčat budú zabudovávať do kádra či základu… Pre budúcu sezónu plánujeme prihlásiť do súťaže mužstvá pre kategórie: U9, U11 a U13.
Takže na to budeme potrebovať veľa hráčov a samozrejme aj podporu okolia, aby všetko nestálo na 4-5 dospelých činovníkov, hlavne rodičov. Chceme sa sústrediť na výchovu mládeže, zvlášť keď sa po rokoch neprihlási do súťaže mužstvo dospelých. Čiže po úspechu našich prípravkárov si treba vysúkať rukávy, pokračovať v začatej práci a hlavne ťahať za jeden povraz. A nenechať sa znechutiť nezdarmi a podrazmi, ale ísť si vlastnou cestou, ktorá bude prospešná pre naše nádeje a nebude na úkor iných. Veď pravda a to je dobré vraj nakoniec vždy zvíťazí. Len treba byť trpezlivý a niekedy aj primerane aktívny! Verím, že sa presadia všetci, ktorým ide o fair-play. Veď to je predsa hlavné poslanie športu, že?
