Pavel Suja má zo zápasu v Sielnici veľmi zmiešané dojmy. „Na ihrisku som sa cítil veľmi dobre, ale nie som spokojný s výsledkom, pretože sme mali k trom bodom oveľa bližšie ako súper. Určite som si prvý zápas užil. Veľmi som chcel, aby bol víťazný, ale žiaľ nie vždy zvíťazí lepšie mužstvo. Tých inštrukcií od trénera veľmi veľa nebolo, keďže do zápasu som naskakoval nečakane v 20. minúte, pretože Paťo Vida nemohol pokračovať v zápase. Musel som sa prispôsobiť aj postu, ktorý som nebol zvyknutý hrávať. Bral som to ako výzvu a snažil sa byť prínosom pre mužstvo.“
Úvodný gól Martina Straku hostí povzbudil a snažili sa hrať svoju hru. „Veľmi ma to mrzelo, keď súper vyrovnal, pretože jeho gól padol z prísne odpískanej štandardnej situácie. Myslím si, že celý druhý polčas sme mali hru pod kontrolou, vypracovali sme si viacero dobrých príležitostí, nastrelili sme brvno a domáci brankár tiež podržal svoje mužstvo. Z ich strany žiadne veľké šance neprichádzali, dostávali sa pred našu bránu len sporadicky.“
Na konečný výsledok malo určite najväčší vplyv ihrisko. „Na tak tvrdom a nerovnom povrchu bolo ťažké vytvoriť rýchlejšiu kombináciu. Spokojnosť s bodom určite nie je. Všetci sme vedeli, že tento zápas sa dal vyhrať, čiže remíza je väčší úspech pre domáci celok ako pre nás.“
ILUSTRAČNÉ FOTO: Pavel Suja (archív)
