Samuel Nosáľ vníma prechod z dorastu do seniorského futbalu ako náročný najmä po fyzickej stránke, no postupne sa mu naň darí adaptovať. Najviac mu pomohla práca trénera a prístup starších spoluhráčov, ktorí mu uľahčujú zapadnutie do mužského futbalu.
Ako by si opísal tvoj prechod z dorasteneckého do seniorského futbalu? Čo ti ho najviac uľahčilo?
„Prechod z dorastu do áčka nebol vôbec jednoduchý, pretože v mužskom futbale sa hrá oveľa fyzicky náročnejší futbal. Potreboval som nejaký čas, aby som si na to zvykol, ale myslím si, že sa mi to podarilo. Najviac mi pri prechode do áčka pomohlo to, čo s nami dlho trénoval náš tréner dorastu Miroslav Hanes – hlavne dobrá pozičná hra a dravosť. Učil nás ísť naplno do každej jednej lopty, dupľom mňa a mojich kolegov v obrane, a to si myslím, že nám dalo fakt veľa.“
Čo ti robilo najväčšie problémy? Musel si niečo zmeniť v tvojom prístupe?
„Najväčšie slabiny som mal určite v pohybe, keďže to nie je pre mňa nejaké jednoduché robiť nejaké rýchle zmeny, pohybom ísť do šprintérskych súbojov a podobne. S každým tréningom sa však snažím svoje nedostatky zlepšovať viac a viac. Verím, že vytrvalosť a chuť sa zlepšovať prinesú svoje ovocie.“
Ako ťa na seniorský futbal pripravili dorastenecké súťaže? V čom je podľa teba najväčší rozdiel medzi dorasteneckým a seniorským futbalom?
„Opäť môžem povedať, že Mirec nás pripravil parádne. Nepracoval s nami len tak, že odohráme sezónu v doraste a má pokoj, ale snažil sa nás hneď učiť čo najviac vecí, ktoré si môžeme preniesť do mužského futbalu, aby sme sa rýchlejšie adaptovali. Najväčší rozdiel v týchto dvoch kategóriách je rozhodne vo fyzickom štýle hry.“
Ako spomínaš na tvoj prvý súťažný zápas medzi seniormi? Potešilo ťa, keď si proti Očovej nastúpil v základnej zostave? Bola červená karta pre teba ponaučením do ďalších zápasov?
„Pocity z prvého zápasu sú viac-menej ako na takej hojdačke. Na jednej strane skvelý úspech v podobe obnovenia futbalu v Hriňovej, tribúna plná nadšených fanúšikov a rýchly gól do siete súpera. Následne moja červená karta, ktorú ale neberiem až tak zle, keďže v tej situácii už iné východisko nebolo. Takisto v šatni som nepočúval žiadne blbé reči, ale iba podporu, že to mám hodiť za hlavu a že to bola rozumná červená a podobne.“
Aké pocity si prežíval, keď si strelil prvý seniorský gól? Komu si ho venoval? Čo ti vtedy prebehlo hlavou?
„Po prvom góle som prežíval skvelý pocit. Bol to môj prvý gól po niekoľkých rokoch a ešte k tomu z priameho kopu. Škoda len, že nás nenasmeroval k víťazstvu. Ten gól som venoval rodičom, ktorí ma k tomuto krásnemu športu doviedli, a mojim starým otcom do nebíčka.“
Ako ti pri adaptácii na seniorský futbal tréner Peter Severíni? Ako sa ti s ním spolupracuje? Na čom chce, aby si ako mladý hráč najviac pracoval?
„Keď sa pred sezónou oznámilo, že trénerom bude Peťo, nevedel som, čo mám očakávať, keďže som ho až tak nepoznal. V priebehu letnej prípravy som rýchlo zistil, že je to ten správny muž na našu lavičku. Vždycky s nami komunikuje a snaží sa nám pomáhať aj poradiť. Na tréningoch dbá hlavne na dobru kondičku a kvalitnú medzihru.“
Aký vplyv na tvoj futbalový aj osobnostný rast majú starší spoluhráči? Ktorí z nich ti najviac pomáhajú?
„Starších chalanov v mužstve si vždy dávam ako najlepší príklad, či už po ľudskej alebo športovej stránke. Vždy sa za nás mladších postavia a podržia nás v ťažkých chvíľach. Keď mám vybrať konkrétne mená, sú to Lukáš Horník, Mirko Kamenský, Janči Gelieň, Janči Ľupták, Števo Šajta a najnovšia posila brankár Jožko Lakota. Chalani parádne sadli do partie aj s nami mladšími a myslím si, že nám to spolu funguje skvelo. “
Ako vnímaš skutočnosť, že si ako 19-ročný súčasťou áčka Hriňovej?
„Beriem to ako veľkú česť a som vďačný trénerovi, že môžem nastupovať za hriňovské áčko. Hlavne je to kvôli tomu, že môžem pokračovať v šľapajach môjho otca a hrať za to mužstvo, na ktoré som sa chodil každú nedeľu pozerať ako malý chlapec.“
Kam ťa doterajšie odohrané minúty v seniorskom futbale posunuli po hráčskej aj osobnostnej stránke?
„Doterajšie zápasy mi dali veľa, hlavne po psychickej stránke. Dosť ma to zocelilo, či už tá veľká divácka kulisa alebo niektoré vyhrotené derby zápasy.“
Aké sú tvoje športové ciele do budúcnosti?
„Športové ciele do budúcnosti sú hlavne to, aby som už nikdy nemusel zažiť, že v nedeľu v Hriňovej nebudem mať na nohách kopačky. Aby áčko fungovalo a celkovo, aby sa rozvíjal futbal v Hriňovej, pretože podmienky a aj mládež je tu veľmi kvalitná.“
Čo by si na záver odkázal fanúšikom MFK Spartak Hriňová?
„Fanúšikom by som chcel povedať hlavne to, že si nesmierne vážim a veľmi im ďakujem, že za nami stoja od prvého zápasu doteraz. Sú s nami aj pri škaredých prehrách a krásnych výhrach. Dúfam, že sa na tom nič nezmení a bude to takto pokračovať ešte veľmi dlhú dobu.“
FOTO: Anton Trebuľa – Kečkár
