Cannicross je pomerne mladý šport, ktorý sa k nám dostal z Francúzska v roku 1994, takže jeho história nie je až taká rozsiahla. Postupne si však cannnicross získaval čoraz viac fanúšikov a jeho vývoj stále napreduje. Pribúda množstvo pretekov, ale aj pretekárov. Tento šport učaroval aj Jánovi Mikušovi.
Ako si sa dostal ku canicrossu? Koľko času mu venuješ?
S manželkou sme si kúpili psíka a keďže obaja radi trávime čas aktívne, chceli sme do týchto aktivít zapojiť aj jeho. K našim behom sa pridal aj psík a manželka s ním chodila na preteky. Raz to nechala vyskúšať tiež mňa a veľmi sa mi to zapáčilo. Postupne som zisťoval o tomto športe viac a kúpil som si druhého psíka, ktorý je na ťahanie šľachtený. Spolu trénujeme štyrikrát do týždňa. Záleží to od počasia a blížiacich sa pretekov, ktorým následne prispôsobujeme aj typy tréningov.
Priblížil by si nám v skratke pravidlá canicrossu?
Canicross sa behá s jedným psíkom, ktorý ma na sebe dlhý „ťažný“ postroj. Bežec má špeciálny sedák, na ktorom má pripevnené odpružené vodítko, ktorým je spojený so psíkom. To je celá povinná výbava na canicross. Psík spolu s bežcom musia prebehnúť stanovenú značenú trať v čo najkratšom možnom čase, pričom celý čas musia byť spojený vodítkom. Nie je možné, aby psík bežal navoľno. Taktiež musí psík bežať pred bežcom, maximálne na jeho úrovni, v žiadnom prípade nie za ním. Rovnako aj cez cieľovú pásku musí prejsť prvý psík.
Čím canicross obohatil tvoj život? Aké zaujímavé miesta si vďaka nemu navštívil?
Vďaka canicrossu som získal väčšie puto so psíkom. Dokážem spojiť tréning seba aj psíka, čo je skvelé. Spoznal som vďaka nemu množstvo ľudí a navštívil zaujímavé miesta, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Minulý rok sme boli na majstrovstvách v Nemecku a Španielsku. Tento rok sa chystáme do Talianska a v zime do Nórska.
Podarilo sa ti už dosiahnuť aj nejaké úspechy? Ak áno, aké?
Stal som sa vicemajsterom Slovenska. Na majstrovstvách sveta v Španielsku sa nám podarilo obsadiť 9. miesto. Z majstrovstiev sveta v Nemecku máme zlato zo štafety, pričom ja som bežal canicrossový úsek. Mojím primárnym športom so psíkom je však skijöring (bežky so psíkom), ktorému sa venujeme v zime. V tomto športe som viacnásobný majster Slovenska a minulý rok som dosiahol úspechy aj na medzinárodnej scéne. Som majster sveta v dvoch kategóriách – skijoring a kombinácia (skijoring+pulka). Získal som tiež 3. miesto v štafete, ktoré je pre mňa najväčším úspechom v mushingu.
Ako sa volá tvoj štvornohý miláčik? Aké je to plemeno?
Mám dvoch psíkov. Prvý psík sa volá Amy, s ktorou to všetko začalo. Ide o kríženca border kólie. Druhý psík sa volá Yutta, Je to európsky saňový pes, cielený kríženec na preteky v mushingu.
Bolo v začiatkoch problematické vysvetliť psovi, že sa nejde venčiť, ale behať?
Vôbec sme s týmto našťastie nemali problém. Oba naše psíky sú ťahače, stačilo im dať postroj a hneď vedeli čo ich čaká. Samozrejme, máme svoje rituály, vďaka ktorým vedia, že ideme behať a čaká ich tréning, počas ktorého sa nemôžu venčiť, čuchať ani hrať. Pred každým tréningom ich vyvenčíme a od momentu, kedy dostanú na seba postroj zapínajú pracovný mód.
Je podľa teba lepšie začať sám alebo v skupine s viacerými bežcami?
Zo začiatku je určite lepšie bežať v skupine. Každý pes chce byť prvý. Veľmi ho to motivuje, keď pred sebou vidí iných bežcov. Má to aj ďalšie výhody, psíky sa socializujú a učia sa, ako sa majú správať. Veľmi dôležité je predbiehanie, nakoľko psík musí prejsť okolo druhého psíka, nemôže si ho všímať, hrýzť doňho ani nadväzovať žiadny iný kontakt. Na spoločnom tréningu sa dá všetko pekne natrénovať a potom už je radosť pretekať. Treba si však dávať pozor na to, aby psík naozaj vedel, že má bežať samostatne, ťahať a nie len naháňať psíky pred sebou. Môže sa stať, že psík na skupinovom tréningu pekne beží a samostatne nechce pracovať, keď nemá nikoho pred sebou. Takže treba striedať rôzne tréningy, aby bol psík zvyknutý na všetko.
Ako vyzerá tvoja príprava a tréningy? Kam chodíte spoločne behávať?
Každý sa pripravujeme individuálne aj spoločne. Popri behu sa venujem aj futbalu, kolieskovým lyžiam alebo jazde na bicykli. Psíky chodia ťahať aj na bicykli, tiež majú nejaké voľné behy, turistiku, rôzne silové tréningy a taktiež plávajú. Pred každým tréningom dostávajú psíky dve hodiny pred jedlom ochutenú vodu na zavodnenie. Spoločne sa rozcvičíme a vyrážame. Po dobehu chodíme ešte psíky vykráčať a taktiež ich zavodníme. Väčšinou behávame v okolí Látok.
Čo človek musí urobiť, keď sa chce začať venovať canicrossu?
Tak v prvom rade je dôležité mať psíka. Potom stačí základná výbava, vhodný postroj pre psíka, amortizačné vodítko, sedák pre človeka a môžete vybehnúť. Dôležité je však začať s niekým skúseným, ktorý pomôže ako správne učiť psíka ťahať, stranové povely a iné dôležité veci, ktoré ku canicrossu neodmysliteľne patria. Je to nádherný šport a je vhodný pre všetkých psíkov, na plemene nezáleží.
